Autori: Jan Koval, Štěpán Štarha, Lenka Ostró
Dňa 4. 4. 2020 nadobudol účinnosť vládny návrh, ktorým sa zmenil Zákonník práce. Súčasne od dnes, 6. 4. 2020 budú môcť zamestnávatelia požiadať o príspevky na podporu udržania pracovných miest. O všetkých aktuálnych zmenách sa dočítate nižšie v našom prehľade.
Doteraz mohol zamestnanec aj mimo pracoviska na, tzv. home office len ak mal súhlas zamestnávateľa, alebo ak sa na tom obaja dohodli.
Po novom môže zamestnávateľ sám nariadiť zamestnancovi home office v jeho domácnosti. Nerešpektovanie tohto príkazu zamestnávateľa by mohlo zakladať zodpovednosť zamestnanca podľa Zákonníka práce.
Zároveň sa zavádza aj právo samotného zamestnanca na home office v jeho domácnosti. Aj keď znenie novely explicitne neuvádza, že zamestnanec iba oznámi zamestnávateľovi home office, zákon to ani nevylučuje. Právo zamestnanca pracovať z domu je však obmedzené tým, že zamestnanec sa môže domáhať home office len ak na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti.
Zamestnanec teda nebude môcť odísť na home office ak ho zamestnávateľ napríklad bude nevyhnutne potrebovať na pracovisku.
V prípade rozporu bude na zamestnávateľovi, aby preukázal také prevádzkové dôvody, ktoré by si vyžadovali prítomnosť zamestnanca. Tieto dôvody musia byť vážne a súvisieť s prevádzkou. Posúdenie miery závažnosti týchto dôvodov bude závisieť od konkrétneho prípadu.
Aj pri týchto zmenách stále platí, že vykonávanie práce z domácnosti musí umožňovať samotný druh práce, ktorú zamestnanec vykonáva.
Potreba pružne reagovať na rýchly vývoj situácie zamestnávateľmi sa prejavila aj pri skrátení niektorých lehôt.
Rozvrhnutie pracovného času môžu zamestnávatelia oznamovať zamestnancom 2 dni vopred, a to namiesto doterajších 7 dní. Zamestnávateľ sa so zamestnancom bude môcť dohodnúť aj na kratšej dobe. Zamestnávateľ sa tak bude vedieť lepšie prispôsobiť aktuálnym potrebám.
Pripomíname, že zmena rozvrhu práce neznamená skrátenie pracovného času, ide len o rozvrhnutie zmien zamestnancov.
Nariadenie dovolenky bude môcť zamestnávateľ oznámiť zamestnancovi najmenej 7 dní vopred, namiesto pôvodných 14 dní. Pri tzv. zostatkovej dovolenke (nevyčerpanej z minulého roka), to budú najmenej 2 dni vopred. So súhlasom zamestnanca môže zamestnávateľ využiť aj kratšie lehoty.
Toto opatrenie priamo reflektuje na stav tesne po vypuknutí pandémie, ktoré obmedzovalo zamestnávateľov pri určovaní čerpania dovolenky.
Na zamestnanca v karanténe alebo izolácií sa vzťahuje zákaz výpovede ako pri práceneschopnom zamestnancovi. Výpoveď nie je možné dať ani zamestnancovi, ktorý nevykonáva prácu pre dôležité osobné prekážky na jeho strane, ktorými sú osobné a celodenné ošetrovanie chorého člena rodiny alebo celodenná starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.
Pri návrate takého zamestnanca do práce je zamestnávateľ povinný zaradiť ho na pôvodnú prácu a pracovisko. Ak zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko nie je možné, zamestnávateľ je povinný zaradiť ho na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve.
Za prekážku na strane zamestnávateľa sa výslovne bude považovať zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
Prekážkou na strane zamestnávateľa je tiež zastavenie alebo obmedzenie jeho činnosti, ktoré je dôsledkom vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu.
Prvou skupinou zamestnávateľov sú po novom tí, ktorých činnosť obmedzuje alebo zastavuje priamo napríklad opatrenie Úradu verejného zdravotníctva.
Druhou skupinou sú tí zamestnávatelia, ktorí museli svoji činnosť obmedziť alebo zastaviť v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu.
Už teraz, ale vnímame možné výkladové problémy pri druhej skupine zamestnávateľov. Budú sem spadať všetci zamestnávatelia, ktorým poklesli tržby za súčasnej situácie a boli preto nútení obmedziť či zastaviť svoju činnosť?
Máme za to, že schválené znenie cieli na situáciu, že už samotné vyhlásenie mimoriadnej situácie, či núdzového stavu samo o sebe spôsobí, že zamestnávateľ svoju činnosť obmedzí alebo zastaví (napr. zákaz dovozu tovaru zamestnávateľovi, ktorý spracúva). Pokles tržieb bude preto iba ako následok obmedzenia alebo zastavenia činnosti, nie jej príčina.
Podľa nášho názoru sa toto opatrenie nebude týkať zamestnávateľov, ktorých činnosť nebola obmedzená vôbec alebo bola obmedzená, avšak nie v dôsledku pandémie COVID-19.
Uvedené ustanovenie sa nevzťahuje na možnosť celoplošne znížiť mzdy zamestnancov, ale ide o zníženie náhrady mzdy pre zamestnancov, ktorí sú na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa, t.j. pre tých zamestnancov, ktorí sú doma a nepracujú.
Pri týchto prekážkach na strane zamestnávateľa, sa znižuje rozsah náhrady mzdy zamestnanca zo súčasných 100 % priemerného zárobku na 80 % priemerného zárobku. Náhrada mzdy ale nesmie byť nižšia než minimálna mzda.
Zamestnávateľ je aj naďalej oprávnený poskytnúť náhradu mzdy minimálne 60% priemerného zárobku, ak sa na tom so zástupcami zamestnancov vopred dohodli.
Tieto pravidlá sa nevzťahujú na zamestnancov subjektov hospodárskej mobilizácie, v ktorých bola uložená pracovná povinnosť (napr. poskytovatelia zdravotnej starostlivosti).
Uvedené schválené zmeny Zákonníka práce búdu môcť zamestnávatelia a zamestnanci využiť len počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu. A to až do dvoch mesiacov od ich odvolania.
Osobitne je ešte upravené nariadenie a ohlásenie home office, ktoré sa viaže na účinnosť opatrenia Úradu verejného zdravotníctva na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení, prípadne na opatrenia pri ohrození verejného zdravia.
Časové obmedzenie použitia zmien len zdôrazňuje rozsah a význam zásahov do pracovnoprávnych vzťahov.
Schválené zmeny Zákonníka práce vnímame iba ako ad hoc opatrenia prijaté na uvoľnenie rúk zamestnávateľov a minimalizovanie nepriaznivých následkov počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu.
Hodnotiť ekonomický význam novely za súčasnej situácie, a obzvlášť do budúcnosti, nateraz nie je možné. Niektoré opatrenia si ale vieme predstaviť v Zákonníku práce aj bez ich časového obmedzenia na obdobie mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a krátko po nich.
Príspevky na podporu zamestnanosti sú rozdelené do dvoch častí. Do 1. skupiny patria zamestnávatelia ktorí z dôvodu mimoriadnej situácie na základe Opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR museli uzavrieť svoje prevádzky. Zamestnávatelia v 1. skupine budú mať možnosť požiadať o príspevok od 6. 4. 2020, 12:00 hod. Maximálna celková výška príspevku pre jedného žiadateľa je 800 000 eur na celé obdobie realizácie projektu.
Do 2. skupiny patria zamestnávatelia, ktorí nemuseli uzatvoriť svoje prevádzky na základe Opatrení UVZ SR, ale došlo u nich k poklesu tržieb najmenej o 20% a viac. Zamestnávatelia v tejto 2. skupine by mali mať možnosť požiadať o príspevok o 2 dni neskôr, a to od 8. 4. 2020.
Pre obe skupiny platí, že zamestnávateľ bude mať nárok na príspevok len na tých zamestnancov, ktorým nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (§ 142 Zákonníka práce).
Pokiaľ ide o výšku príspevku, zamestnávatelia v 1. skupine, budú mať nárok na príspevok na jedného zamestnanca vo výške vyplatenej náhrady mzdy za čas prekážok v práci, najviac vo výške 80% priemerného zárobku, pričom maximálne 1100 eur na zamestnanca.
Zamestnávateľ v 2. skupine bude mať nárok na príspevok na jedného zamestnanca vo výške vyplatenej náhrady mzdy za čas prekážok v práci, najviac vo výške 80% priemerného zárobku, pričom maximálna suma bude určená podľa poklesu tržby v jednotlivých mesiacoch.
Podrobnosti o podmienkach, ktoré zamestnávatelia budú musieť pre vyplatenie príspevku splniť, ako aj jednotlivé skutočnosti, ktoré bude potrebné preukázať, sú zverejnené na stránke Ministerstva práce soc. vecí a rodiny, ako aj na stránkach www.pomahameludom.sk a www.neprepustaj.sk, cez ktoré sa žiadosti podávajú a kde sú uvedené všetky inštrukcie ako postupovať pri podávaní žiadosti.
