Autoři: Jan Koval, Štěpán Štarha, Zuzana Hargašová

Z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky Úrad verejného zdravotníctva SR vydal niekoľko opatrení týkajúcich sa zákazu organizovania a usporadúvania hromadných podujatí športovej, kultúrnej, spoločenskej či inej povahy, obmedzení na hraničných prechodoch SR hromadnej dopravy a zákazu prevádzok rôznych zariadení ako sú kúpaliská, kiná, lyžiarske strediská a pod. a v obchodných domoch je cez víkend povolená činnosť iba lekární, predajní potravín, reštaurácií, stánkov s rýchlym občerstvením, drogérií a novinových stánkov. Opatrenia sa významným spôsobom dotknú zamestnanosti. Ako konkrétne?^[1]

Podľa nášho názoru je možné dotknuté skupiny zamestnávateľov rozdeliť na dve skupiny:

1. Zamestnávateľov kde pôsobia zástupcovia zamestnancov (t.j. odborová organizácia, zamestnanecká rada, zamestnanecký dôverník); a
2. Zamestnávateľov kde nepôsobia zástupcovia zamestnancov. 

Zamestnávatelia, kde pôsobia zástupcovia zamestnancovmajú zamestnávatelia možnosť uzavrieť so zástupcami zamestnancov písomnú dohodu, v ktorej vymedzia vážne prevádzkové dôvody pre ktoré zamestnávateľ nebude môcť prideľovať prácu. V takom prípade potom môže zamestnávateľ využiť danú dohodu a teda pôjde o prekážky na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60% jeho priemerného zárobku (resp. podľa dohody so zástupcami zamestnancov, najmenej však vo výške 60%).

Takúto dohodu so zástupcami zamestnancov však nie je možné nahradiť jednostranným rozhodnutím zamestnávateľa (tak ako je to napr. v Českej republike). 

Medzi vážne prevádzkové dôvody môže patriť napríklad situácia kedy v rámci jednej zmeny viac ako polovica zamestnancov na zmenu nenastúpi z rôznych dôvodov (napr. OČR, PN, nariadená karanténa a iné) a zvyšok zmeny pre malý počet zamestnancov nebude schopný riadne prevádzkovať rôzne zariadenia – zamestnávateľ teda nebude môcť prítomným zamestnancom prideľovať prácu a môže využiť dohodu so zástupcami zamestnancov. Rovnako za vážny prevádzkový dôvod môže byť považovaná situácia kedy uzavretie prevádzky nariadi priamo štát. 

Zamestnávatelia, kde nepôsobia zástupcoviazamestnancov a nemôžu zamestnancom prideľovať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa majú právo poslať svojich zamestnancov domov, pričom im poskytnú náhradu mzdy v sume ich 100% priemerného zárobku.

^[1]Z dôvodu časovej tiesne tento text nie je komplexným ani detailne odôvodneným posúdením právnej úpravy prekážok v práci. Zamerali sme sa výlučne na praktické dopady situácie pre zamestnávateľov a zamestnancov.