Zdroj: FORBES.SK
Slovenská legislatíva poskytuje bohatým ľudom iba veľmi limitovanú formu ochrany majetku pre prípad rozvodu. Pri vysporiadaní majetku po rozvode sa však nepozerá len na to, kto prinášal do domácnosti finančné prostriedky, ako sa niekedy majetní ľudia mylne domnievajú, hovorí advokát.
V prípade skutočne bohatých ľudí môže mať rozvod podobne veľké rozmery ako celý ich doterajší život. Svoje o tom vedia napríklad exmanželia Jeff a MacKenzie Bezos či miliardársky pár Bill a Melinda Gatesovci, ktorí svoje odlúčenie oznámili len začiatkom mája. Tí pred kompletným rozdelením majetku iba stoja.
Na rozdiel od tunajších boháčov však majú väčší priestor na vyjednávanie o rozdelení peňazí. A to aj napriek tomu, že v ich konkrétnom washingtonskom právnom systéme funguje tiež inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), ktorý poznáme u nás, teda všetok majetok nadobudnutý jedným alebo druhým z páru v priebehu zväzku je považovaný za spoločný.
Rozdiel je v tom, že americká legislatíva umožňuje uzatvoriť predmanželskú zmluvu, alebo, ako to bolo v prípade Billa a Melindy, uzavrieť neskôr dohodu, ktorá upravuje to, čo bude s ich financiami po odlúčení.
Naopak, slovenské právo je v tejto oblasti ešte stále zastarané a pri samotnom rozvode býva na podobné dohody neskoro. Ak však viete ako na to a „poistíte“ sa vopred, rozdeleniu „pol na pol“ sa viete vyhnúť aj u nás.
Advokáti však najprv odporúčajú dôsledne zvážiť všetky kroky. „Úplné vyhnutie sa BSM tiež nemusí byť vždy ideálne riešenie ani pre jedného z manželov,“ hovorí partner advokátskej kancelárie Havel & Partners Štěpán Štarha.
Typickým a v praxi zaužívaným spôsobom je na Slovensku prepis majetku na deti, rodičov či iné osoby, ktorým jeden z manželov dôveruje. Podľa Štarhu však zďaleka nejde o najlepšie či najsofistikovanejšie riešenie. Ich advokátska kancelária preto pracuje najmä so zahraničnými riešeniami, o ktorých píšeme nižšie. Čo však ponúka lokálna legislatíva?
Jednou z tunajších „alternatív“ môže byť modifikácia bezpodielového spoluvlastníctva, teda jeho zúženie. Dvojica sa vtedy pri vstupe do manželstva zmluvne dohodne, ktorý majetok bude vo výlučnom vlastníctve jedného z nich. Rozdiel tejto dohody oproti predmanželskej zmluve známej zo zahraničia je v tom, že zmluva o modifikovaní BSM sa dá spísať iba po uzavretí sobáša, nie pred ním.
„V praxi sa toto zúženie týka väčšinou nehnuteľností a dohoda môže pokrývať len budúci majetok. Nesmie však spôsobovať zánik bezpodielového spoluvlastníctva ako takého, teda sa nesmie vzťahovať na všetok majetok manželov, alebo byť koncipovaná veľmi široko,“ vysvetľuje Štarha.
Na návrh jedného z manželov však súd môže rozhodnúť aj o zrušení BSM. Síce sa to dá vykonať len vo veľmi obmedzených prípadoch, ale aj takáto možnosť existuje. Jeden alebo obaja z dvojice v tomto prípade musia mať podnikateľské oprávnenie.
Väčšinou sa tento inštitút využíva v prípadoch, ak jeden z manželov začne podnikať a druhý manžel – nepodnikateľ, chce zabrániť prípadnému negatívnemu vplyvu neúspešného podnikania na spoločný majetok. „Pokiaľ súd takémuto návrhu druhého manžela vyhovie, BSM je zrušené a všetok budúci majetok nadobúda každý z manželov samostatne,“ opisuje Štarha.
Advokát Milan Ficek z advokátskej kancelárie Ficek & Ficeková hovorí, že niektorí bohatí ľudia sa vyhýbajú rovnomernému rozdeleniu majetku po rozvode aj tak, že hodnotné veci počas manželstva nekupujú „na seba“ ako fyzické osoby, ale na svoje firmy, ktoré boli založené pred manželstvom. Tieto firmy totiž nie sú súčasťou BSM.
„Ak to kúpi manžel na takú firmu a použije na to firemné peniaze, tak sa to pri rozdelení majetku nezohľadňuje,“ hovorí pre Forbes.sk. Dodáva však, že ak sa chce jeden partner od začiatku chrániť pred druhým partnerom, ten vzťah obyčajne nebude mať dlhé trvanie.
Ďalšou využívanou možnosťou „ukrytia“ peňazí je majetok v zahraničí. V praxi totiž podľa advokátov nastáva problém s jeho zisťovaním a preukazovaním. „Keďže o tomto majetku väčšinou druhý manžel nevie, tak sa ani nevykoná jeho vysporiadanie po zániku BSM. Reálne tento majetok ostane len tomu jednému manželovi, aj keď neprávom a dokonca možno aj na hranici podvodu,“ hovorí Štarha.
Existujú však aj iné múdrejšie a legálne spôsoby ochrany majetku pre prípad rozvodu. Bohatší klienti sa v rámci možností zvyknú uchyľovať aj k zahraničným riešeniam. Tie sú „komplexnejšieho charakteru a okrem ochrany majetku pre prípad rozvodu zabezpečujú aj ochranu majetku pre prípad neočakávaných situácií, ako je smrť či dlhodobá choroba a tiež efektívnu správu celého ich majetku a jeho odovzdanie ďalšej generácii,“ vysvetľuje Štarha.
Majetní ľudia pre tieto prípady zapájajú napríklad české právo. Konkrétne vznik osobného (rodinného) holdingu napr. vo forme akciovej spoločnosti s nadstavbou, ktorú predstavuje zverenecký fond (trust) alebo súkromný nadačný fond. So súhlasom oboch manželov sa do takéhoto fondu vkladá privátny majetok manželov, alebo aj majetok patriaci iba jednému z nich.
„Z tohto fondu sa následne manželom poskytujú plnenia na základe vopred určených pravidiel. Pričom osobami, ktoré z fondov dostávajú plnenia, môžu byť (a aj bývajú) aj deti manželov či iné osoby,“ vysvetľuje. Dodáva tiež, že pravidlá pre poskytovanie plnení z fondu určuje primárne zakladateľ, pričom týmto môže byť jeden z manželov alebo obaja manželia.
Vložením majetku do súkromného nadačného fondu sa tak majetok manželov v BSM stáva majetkom súkromného nadačného fondu. Teda v prípade zániku manželstva a vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sa v podstate nemá čo vysporiadať, lebo v BSM už väčšinou nie je žiadny majetok.
„Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že niektorý z manželov týmto spôsobom príde o svoj majetok, to však nie je pravda, keďže pravidlá pre poskytovanie plnenia z fondu ostávajú v platnosti aj po zániku manželstva a na čo mal za trvania nárok jeden z manželov, na to bude mať nárok aj po jeho zániku,“ hovorí Štarha.
Zvyčajne poslednou možnosťou je súd, ktorý môže rozhodnúť o nerovnom rozdelení majetku po rozvode (napríklad 10 % ku 90 %) aj napriek inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva. Ide o prípady, keď sa o nadobudnutie a udržanie majetku pričinil hlavne jeden z manželov a druhý manžel napríklad len využíval výhody z toho plynúce.
Nazýva sa to uplatnenie disparity podielov a musí sa riešiť do troch rokov od rozvodu súdnou cestou. Ako však vysvetľuje Ficek, manžel, ktorý chce získať viac ako polovicu, musí preukázať, že sa zaslúžil o nadobudnutie majetku, napríklad listinnými dôkazmi, svedkami a tak ďalej. „Ak to nepreukáže, potom to pôjde 50 : 50,“ vraví advokát.
Pri takomto procese sa však striktne nepozerá len na to, kto prinášal do domácnosti finančné prostriedky, ako sa niekedy mylne majetní ľudia domnievajú. Taktiež sa berie do úvahy starostlivosť o domácnosť a deti.Reklama
Aj niekoľkonásobne vyšší príjem jedného manžela teda kompenzuje starostlivosť o deti toho druhého, čo je dôvodom, prečo slovenské súdy rozhodujú o nerovnom rozdelení majetku po rozvode len málokedy. Podľa Ficeka sa dajú takéto spočítať na prstoch jednej ruky. On sám čítal v rozhodnutiach len o jednom.
Išlo o tenistu, ktorý zarábal veľmi dobre, pričom jeho manželka nepracovala a nemali spolu ani deti. „Súd vtedy rozhodol o rozdelení majetku v pomere 30 % ku 70 %,“ hovorí Ficek. Dodáva, že v tomto prípade musel manžel predložiť potvrdenie o zarobených peniazoch, dokázať, ako sa zaslúžil o nadobudnutie vecí a tiež to, čo robil druhý manžel v tom čase (ak by sa sám nepriznal, že nič nerobil).
Aká je budúcnosť v tejto oblasti na Slovensku? Štarha dúfa, že v rámci zmien dôjde čoskoro k posunu legislatívy na Slovenku a aj tu bude možné zakladať súkromné nadačné fondy a tiež zverenecké fondy.
Ficek zásadné zmeny v oblasti BSM neočakáva. „Problémy, ktoré súvisia s touto problematikou sú inde – v procesom práve a najmä v rýchlosti rozhodovania súdov. Aby sa nestávalo, že manželia sa súdia niekoľko rokov. Pretože neskorá spravodlivosť nie je spravodlivosťou,“ hovorí na záver.
