Autori: Patrícia Jamrišková, Štěpán Štarha, David Neveselý

Do Národnej rady SR bol doručený poslanecký návrh novely zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách, o ktorom by sa malo rokovať v 1. čítaní v najbližších dňoch. Pôvodne malo tento návrh predložiť Ministerstvo spravodlivosti SR, avšak z rozhodnutia dočasne povereného premiéra sa tak nestalo. Našťastie si návrh zobrali za svoj niektorí poslanci, ktorí ho predložili skoro v totožnom znení, ako ho pripravilo Ministerstvo spravodlivosti SR. V rámci pripomienkového konania však prešiel zásadnými zmenami, ktoré nie vždy sú ku prospechu.

Náš tím z HAVEL & PARTNERS dostal priestor k poskytnutiu konzultácií Ministerstvu spravodlivosti SR jednak pri príprave návrhu novely a tiež v rámci celého rozsiahleho procesu pripomienkového konania. V rámci tohto konania sa do návrhu muselo zapracovať niekoľko zásadných zmien, pričom nie všetky sú podľa nášho názoru ku prospechu veci. Napriek tomu sme radi, že v parlamente môžeme privítať novinku, ktorá môže priniesť do stále aktuálnejšej problematiky správy privátnych aktív a ochrany majetku podstatnú zmenu a zlepšenie.

Nakoľko myšlienka nadácie zriadenej na podporu súkromného účelu sa nezmenila, základné informácie o súkromnej nadácii si môžete prečítať v našom predchádzajúcom článku k tejto téme.

ZMENY Z OBLASTI AML OPROTI PÔVODNÉMU NÁVRHU

Od zverejnenia návrhu novely, ktorou sa majú zaviesť súkromné nadácie aj na Slovensku sa vzniesla vlna kritiky verejnosti, primárne zameraná na obavu zo zneužitia tohto inštitútu na pranie špinavých peňazí a iné nelegálne aktivity. Myslíme si, že táto vlna kritiky bola vyvolaná skôr „zo strachu z neznámeho“ či miestami aj nesprávneho pochopenia predloženého návrhu. Ten totiž plne dbal na zamedzenie takýchto aktivít, resp. obsahoval rovnaké mechanizmy na ich obmedzenie či kontrolu rovnako, ako sa aplikujú aj na bežné obchodné spoločnosti.

Nakoľko sa Ministerstvo spravodlivosti SR snažilo vyjsť plne v ústrety verejnosti, bolo do návrhu zapracovaných viacero zmien a sprísnení z oblasti tzv. AML (ochrana pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti). Momentálne zapracovaná právna však úprava prekračuje rámec bežných povinností i úpravy z oblasti AML, ktorá sa vzťahuje napr. na obchodné spoločnosti. Takéto sprísnenie môže pre bežných ľudí, ktorým má byť súkromná nadácia určená neopodstatnene pridávať nové povinnosti a spôsobovať zvýšené náklady.

Zásadné zmeny z oblasti AML oproti pôvodnému návrhu:

• notár bude vyhotovovať verifikačný dokument a zodpovedať za správnosť identifikácie konečných užívateľov výhod („KUV“);
• KUV bude, okrem iného, aj každá individuálne určená osoba, ktorej sa poskytuje plnenie zo súkromnej nadácie bez ohľadu na výšku poskytovaného plnenia[1];
• správca, ako aj členovia dozornej rady (revízor), budú povinnou osobou v zmysle zákona o AML[2];
• súdne konanie o overenie pravdivosti a úplnosti zapísaných údajov o KUV začaté z vlastného podnetu súdu alebo na základe kvalifikovaného podnetu akejkoľvek osoby, ktorá bude mať počas konania o jej podnete, okrem iného, prístup do celého súdneho spisu týkajúceho sa konania;
• údaje o osobe zakladateľa súkromnej nadácie budú verejne prístupné.

Pre porovnanie uvádzame, že právna úprava súkromnej nadácie ako aj nadačného fondu zavedená v Českej republike neobsahuje žiadnu z uvedených povinností ani špecifických sprísnení z oblasti AML.

Tieto sprísnené povinnosti môžu zvýšiť náklady na založenie i správu súkromnej nadácie, ktorá mala byť určená pre bežných ľudí a nemali sa im klásť finančné prekážky. Prejaví sa to najmä na notárskom poplatku i v súvislosti s AML úpravou vzhľadom na určenie orgánov súkromnej nadácie za povinné osoby v zmysle zákona o AML.

Povinná osoba má totiž rozsiahle povinnosti, pričom medzi ne patrí napr. aj povinnosť vypracovať program vlastnej činnosti povinnej osoby, ktorý musí obsahovať zákonom presne stanovené náležitosti. Navyše zákon o AML nie je prispôsobený na to, aby orgány súkromnej nadácie (absolútne nepodnikateľského subjektu) boli povinné osoby a bude ešte zaujímavé, aké povinnosti sa na ne vlastne budú vzťahovať. O tejto záležitosti detailnejšie neinformuje ani dôvodová správa k novele zákona o nadáciách.

Zavedenie verejnosti údajov o zakladateľovi súkromnej nadácie v kombinácii so zavedením možnosti akejkoľvek osoby podať kvalifikovaný podnet na overenie správnosti KUV (čím sa akákoľvek osoba dozvie údaje o KUV i vnútorných pomeroch súkromnej nadácie), môže znamenať neoprávnený zásah do základných práv na súkromný život a ochranu osobných údajov. Otázne je, či týmto taktiež nenastane rozpor s rozsudkom Európskeho súdneho dvora[3].

Obávame sa, aby toto sprísňovanie nakoniec nenútilo súkromné nadácie najímať si do orgánov súkromných nadácií profesionálov, čo podľa nás nie je vždy v záujme najmä rodinných firiem, ktorých vlastníci sú typicky zakladateľmi aj správcami rodinných nadácií. V horšom prípade nebude tento pokrokový inštitút súkromnej nadácie podľa slovenského práva využitý a Slováci si budú aj naďalej zakladať takéto entity napr. v susednej Českej republike.

Samozrejme, transparentnosť a možnosť kontroly zo strany štátu s ohľadom na oblasť AML je potrebná a nevyhnutná na zamedzenie nelegálnych aktivít, avšak malo by sa dbať na vyváženosť a účelnosť zavedených povinností vo vzťahu k tomu, čo pozitívne štátu, občanom, verejnosti a v neposlednom rade aj samým súkromným nadáciám prinesú. Veríme, že návrh novely zákona o nadáciách prejde v Národnej rade SR zmenami, ktoré tieto miestami až drakonické povinnosti pre súkromné nadácie zmiernia a nájde sa vyváženosť medzi povinnosťou a jej prínosom.

V prípade záujmu o detailnejšie informácie o súkromnej nadácii, ako aj o obdobných zahraničných právnych inštitútoch podľa českého práva, napr. súkromná nadácia, nadačný či zverenecký fond, ktoré sú využiteľné aj pre slovenských klientov, sme Vám plne k dispozícii.

[1] KUV súkromnej nadácie podľa zákona o AML je aj každá fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje súkromnú nadáciu, a každá fyzická osoba, v prospech ktorej tento subjekt vykonáva svoju činnosť alebo obchod; medzi KUV patrí najmä fyzická osoba, ktorá

1. je zakladateľom súkromnej nadácie;
2. má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, riadiaci orgán, dozorný orgán alebo kontrolný orgán súkromnej nadácie alebo ich člena alebo je členom orgánu, ktorý má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať tieto orgány alebo ich člena,
3. je štatutárnym orgánom, riadiacim orgánom, dozorným orgánom, kontrolným orgánom alebo členom týchto orgánov,
4. je príjemcom najmenej 25 % prostriedkov, ktoré poskytuje súkromná nadácia, ak boli určení budúci príjemcovia týchto prostriedkov; ak neboli určení budúci príjemcovia prostriedkov združenia majetku, za konečného užívateľa výhod sa považuje okruh osôb, ktoré majú významný prospech zo založenia alebo pôsobenia združenia majetku.

KUV súkromnej nadácie je aj fyzická osoba, ktorá sama nespĺňa kritériá podľa 2. a 4. bodu, avšak spoločne s inou osobou konajúcou s ňou v zhode alebo spoločným postupom spĺňa aspoň niektoré z týchto kritérií.

[2] Zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

[3] Európsky súdny dvor v rozsudku v spojených veciach C-37/20 a C-601/20 zo dňa 22. 11. 2022, uviedol, že prístup širokej verejnosti k informáciám o KUV predstavuje závažný zásah do základných práv na súkromný život a ochranu osobných údajov, ktoré sú zakotvené v článkoch 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie a zároveň konštatoval neplatnosť ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2018/843 z 30. mája 2018 (článku 1 bod 15 písm. c), ktoré stanovuje, že členské štáty musia zabezpečiť, aby informácie o KUV podnikateľských subjektov a iných právnych subjektov, ktoré boli zaregistrované na ich území, boli prístupné v každom prípade komukoľvek zo širokej verejnosti.

[4] Európsky súdny dvor v rozsudku v spojených veciach C-37/20 a C-601/20 zo dňa 22. 11. 2022.