Zdroj: epravo.sk
Autori: Juraj Dubovský, Jana Čipková
Uplatňovanie spotrebiteľských nárokov môže po 25. júni 2023 zmeniť svoju dynamiku. V tento deň totiž členským štátom EÚ uplynie transpozičná lehota na uvedenie tzv. hromadných žalôb do praxe. Slovenský zákonodarca svoj návrh už predstavil, a zdá sa, že lehotu splní (návrh čaká prerokovanie v druhom čítaní). Ako by mali hromadné žaloby v praxi vyzerať a o čo vôbec ide?
Zákon o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov („návrh zákona“). Taký je názov navrhovaného právneho predpisu, ktorý má za cieľ transponovať smernicu Rady (EÚ) 2020/1828 z 25. novembra 2020 o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov („Smernica“). Jej cieľom je zaistiť, aby spotrebitelia mali k dispozícii aspoň jeden účinný a efektívny procesný mechanizmus pre žaloby v zastúpení na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni.
V skratke, ak spotrebitelia dodnes nad nárokmi vo výške niekoľkých desiatok eur iba mávli rukou, po 25. júni 2023 tomu takto už byť nemusí. Návrh zákona totiž v súlade so Smernicou vytvára mechanizmus, ktorý spotrebiteľom za minimálny výdavok a za minimálne úsilie umožní viesť súdny spor proti obchodníkovi, spravidla veľkej retailovej spoločnosti, pričom predmetom sporu sú porušenia práv v rôznych oblastiach spotrebiteľského práva. Z hodnoty sporu vo výške pár desiatok eur sa tak zrazu môže stať boj o vysoké státisíce až milióny. Vo svete pritom nejde o nový inštitút. Hromadné žaloby majú svoje korene v USA a využívané sú tiež v niektorých krajinách EÚ. Chýbala však dostatočná regulácia na európskej úrovni. Táto dnes členské štáty vedie k tomu, aby vo svojich poriadkoch zaviedli tiež hromadné žaloby na plnenie. Vrátane Slovenska.
Zoširoka, jedným z prínosov hromadných žalôb je, že môžu pomáhať skvalitňovať spotrebiteľské prostredie a vzťahy medzi spotrebiteľmi a retailovými obchodníkmi. Ak hromadná žaloba na plnenie nie je možná, často je pre spotrebiteľa ekonomicky nevýhodné uplatňovať nároky z porušených spotrebiteľských práv. Navyše, výsledok dosiahnutý hromadnou žalobou častokrát presahuje záujmy jednotlivca. Pre spoločnosť je preto podstatný. Hromadné žaloby sú samozrejme praktické aj pre štát. Individuálne spory sa tým presunú do jedného, čím sa znížia výdavky a, dúfajme, zeefektívni činnosť súdov. Nezanedbateľné je ale aj riziko ich zneužitia (napr. podávanie šikanóznych žalôb s cieľom dostať obchodného konkurenta pod reputačný tlak). K hromadným žalobám preto treba pristupovať opatrne.
Finálne znenie slovenskej transpozície ešte nie je schválené. Parlament však prednedávnom posunul návrh zákona do druhého čítania, ktoré je plánované na apríl tohto roka. Tu sa môže návrh zákona meniť alebo dopĺňať, prípadne nie je vylúčené ani jeho vrátenie na ďalšie dopracovanie. Rámcovo je ale už dnes známe, akým smerom sa Slovensko uberá. Kolektívne uplatňovanie nárokov spotrebiteľov môže byť podľa návrhu zákona účinné už v druhej polovici tohto roka , t.j. Slovensko by tentokrát lehotu na zavedenie zákona do praxe mohlo stihnúť.
Hromadná žaloba, v praxi známa tiež ako kolektívna či skupinová, nie je legálnym pojmom. V zmysle návrhu zákona má ísť o žalobu na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, ktorá môže mať dve podoby. Buď podobu žaloby o vydanie nápravného opatrenia, alebo žaloby o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach. Žaloba o abstraktnej kontrole nie je v slovenskom právnom poriadku novotou. Z podstatnej časti pôjde iba o presun právnej úpravy z CSP, preto sa tejto úprave autori v tomto článku ani nevenujú. Žaloba o vydanie nápravného opatrenia, typovo žaloba na plnenie, je naproti tomu novým inštitútom. Podmienkou začatia konania má byť podľa návrhu zákona zoskupenie minimálne 20 spotrebiteľov. Za týchto by mala v spore konať tzv. oprávnená osoba (viď nižšie), t.j. nie je možné, aby za skupinu konal napríklad jeden zo spotrebiteľov. Žalobou sa môžu spotrebitelia, resp. za nich konajúca oprávnená osoba, domáhať vydania tzv. nápravného opatrenia, ktorým sa obchodníkovi môžu uložiť rôzne povinnosti, ako napr. poskytnúť spotrebiteľom nápravu spočívajúcu v náhrade škody, opravu alebo výmenu produktu, zľavu z kúpnej ceny, a mnoho ďalšieho. Návrh zákona nepočíta s uzavretým výpočtom, t.j. súd bude môcť uložiť aj iné opatrenie. Jedinou výnimkou je povinnosť úhrady primeraného finančného zadosťučinenia.
V spore o vydanie nápravného opatrenia bude proti sebe stáť oprávnená osoba (žalobca) proti obchodníkovi (žalovanému). Pôjde teda o civilný spor medzi dvomi sporovými stranami, a to aj napriek tomu, že za tzv. oprávnenú osobu bude považovaná „kolektívna“ strana sporu, združujúca prihlásených spotrebiteľov. Status oprávnenej osoby nadobudne každá právnická osoba zastupujúca záujmy spotrebiteľov, ktorá splní požiadavky určené návrhom zákona (častokrát nepôjde o nové subjekty, ale o spotrebiteľské organizácie, ktoré na Slovensku už fungujú). Tou základnou požiadavkou je zápis do zoznamu vedeného Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky alebo Európskou komisiou. Zapísaný subjekt bude v zastúpení spotrebiteľov uplatňovať nároky voči obchodníkovi, spravidla väčšej korporácii, ktorý podľa žalobného zámeru porušuje práva spotrebiteľov.
Návrh zákona predpokladá, že spotrebitelia sa k žalobnému zámeru pripoja prihláškou, ktorú podajú u ktoréhokoľvek notára. Ide o tzv. opt-in režim zapojenia spotrebiteľov. Prihláška by mala byť účinná jej podaním a zaplatením úhrady v navrhovanej výške 20 Eur. Táto úhrada by mala byť pre spotrebiteľa, okrem výnimočných prípadov, v zásade jedinou, ktorú v spore vynaloží. Výnimkou je poplatok vo výške predpokladaných 10 Eur v prípade, ak sa prihlásený spotrebiteľ neskôr rozhodne odvolať svoj súhlas s účasťou na žalobnom zámere. Spotrebiteľ sa pritom môže k žalobnému zámeru pripojiť aj po začatí konania, najneskôr však v lehote do skončenia dokazovania na súde prvej inštancie.
Väčší tlak spotrebiteľov a vzrast ich nárokov, mediálny dopad či snaha o zneužitie hromadných žalôb konkurenciou. Tri kľúčové hrozby, ktoré zasiahnu veľké korporácie. Návrh zákona napríklad po vzore Smernice počíta s jednoduchším dokazovaním v prípade, ak nekalé konanie obchodníka voči skupine spotrebiteľov potvrdil už súd či správny orgán v inom členskom štáte. Konkrétne, spotrebiteľom bude stačiť doložiť toto rozhodnutie napríklad slovenskému súdu a, ak sa v konaní nepreukáže opak, nároky spotrebiteľov budú stúpať. Na nezastaviteľnú vlnu nárokov tak môže stačiť jeden nevydarený spor. Kvalitné právne zastúpenie v každom hromadnom spore sa preto javí ako nevyhnutnosť. Takisto, už samotné podanie hromadnej žaloby môže mať dopad na reputáciu podniku. Návrh zákona zavádza viacero mechanizmov, ktoré majú predísť podávaniu žalôb s nekalým úmyslom. Tieto ale nikdy nie sú vylúčené. Pozorné oko preto treba smerovať aj ku konkurencii, a preverovať skutočný úmysel každého domnelého nároku.
Súdne spory sú pre sporové strany vždy finančne náročnou záležitosťou. Ak sú však platby spotrebiteľov len minimálne, a oprávnená osoba pôsobí v neziskovom sektore, kto to potom celé zaplatí? Návrh zákona, rovnako ako Smernica, počíta s financovaním tretími stranami. Oprávnená osoba však musí byť nezávislá, a v tejto súvislosti tiež musí prijať opatrenia na zabránenie financovania od osôb, ktoré by financovaním mohli sledovať iný ako legitímny záujem (napr. podanie žaloby ako prostriedok očiernenia konkurencie). Návrh zákona zavádza za týmto účelom tiež viacero ďalších nástrojov, napr. zverejnenie informácií o zdrojoch financovania oprávnených osôb, možnosť súdu preskúmať nezávislosť oprávnenej osoby od tretích osôb, a podobne.
Hromadné žaloby spotrebiteľov sú inštitútom, po ktorom bol v európskom priestore dlhodobý dopyt. Ich koncepcia zatiaľ na Slovensku nie je finálna. Návrh zákona čaká na prerokovanie v druhom čítaní, kde môže, ale nemusí prejsť. Relevantní hráči na trhu by sa však už dnes mali pripraviť na stúpajúcu vlnu tlaku zo strany spotrebiteľov. Ich nároky by mohli byť totiž po prijatí návrhu zákona nielen väčšie, ale aj kvalifikovanejšie, než kedykoľvek predtým.
