Zdroj: Trend

Autor: Peter Scherhaufer, rozhovor Ondřej Majer

Ak o trestnej činnosti bielych golierov informuje samotná firma, zväčša sa tým snaží dostať pod kontrolu naratív problému, hovorí právnik. Kriminalita bielych golierov, teda v mnohých prípadoch aj najvyšších predstaviteľov firiem, nie je výnimočná ani na Slovensku či v Česku. Akurát sa o nej až tak často nehovorí, respektíve si firmy dávajú veľký pozor na to, ako o nej informujú. TREND sa o kriminalite manažérov rozprával s partnerom advokátskej kancelárie Havel & Partners Ondřejom Majerom.

Akých trestných činov sa vo firme najčastejšie dopúšťajú biele goliere?

V praxi sa najčastejšie stretávame s dvoma okruhmi trestnej činnosti v spoločnostiach. V prvom prípade sa konateľ alebo manažment obohacuje na úkor firmy. Typicky ide o porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku, keď v spolupráci s dodávateľmi pre firmu nakupuje predražené, nepotrebné alebo aj nedodané tovary a služby, prípadne využíva firemnú platobnú kartu ako vlastnú. Alebo to je insider trading, teda zneužívanie informácií, ktoré zo svojej pozície manažment nadobudol vo svoj prospech alebo v prospech iných osôb.

Čo predstavuje druhý okruh?

Tam spadajú trestné činy, ktoré sú páchané v mene, respektíve v prospech spoločnosti samotnej. Tu ide najčastejšie o korupčné trestné činy, daňové trestné činy, rôzne formy legalizácie príjmov z trestnej činností a podobne. Na tejto trestnej činnosti môže mať záujem aj manažment spoločnosti, ktorý sa podieľa na výnosoch, prípadne má vo firme majetkovú účasť.

O akých sumách sa pri tomto obohacovaní bavíme?

Výška škody spravidla závisí od kompetencií páchateľa v spoločnosti. Rozsah môže byť od nižších súm až po milióny eur. Veľmi častým trestným činom páchaným v prospech spoločnosti je manipulácia účtovníctva alebo daňové trestné činy. Pomerne bežné trestné činy sú aj rôzne formy úverových podvodov a to aj v hodnote miliónov eur. Pri sofistikovaných trestných činoch sa na ne nemusí prísť nikdy a k ich páchaniu môže dochádzať pokojne aj roky. V tomto smere sú kľúčové kvalitné vnútorné kontrolné mechanizmy či skutočne nezávislý audit. Často sa táto činnosť odhalí iba náhodou, nepozornou chybou páchateľa, prípadne páchateľa udajú jeho kolegovia, ktorí o podozrivých aktivitách vedia, ale mlčia.

Informácie o tom, že manažér okradol firmu, nezvyknú byť zverejňované samotnými spoločnosťami. Čo, naopak, ich vedie k medializácii?

Je skutočne vzácne, ak spoločnosť sama verejne informuje o takomto probléme, pretože by tím mohla utrpieť jej reputácia. Ak sa tak výnimočne stane, spravidla ide o mitigáciu rizika v rámci krízovej komunikácie. Ak by sa táto informácia stala dostupnou, spoločnosť môže vhodnou formou komunikácie ovplyvniť naratív problému. Rovnako sa tak deje v rámci takzvaných compliance procesov, keď v rámci obrany korporácie môže byť vhodné zdôrazniť individuálne zlyhanie manažéra, teda nie systémovú chybu v korporácii samotnej alebo zanedbanie kontroly zo strany vyššieho manažmentu či dozorných orgánov.

Je manažér „s pochybením“ následne uplatniteľný na trhu?

Nie sme odborníci na personalistiku, ale predpokladáme, že v takomto prípade môžu nastať so zamestnaním problémy. Obzvlášť trh v Česku a na Slovensku je veľmi malý. Čím vyššie v hierarchii manažmentu ideme, tým dôležitejšie je osobné odporúčanie predchádzajúceho zamestnávateľa. Práve touto cestou je bežné na chyby bývalých šéfov firiem upozorniť.

Aké percento kriminality bielych golierov sa zvykne dostať pred súd?

Na verejnosť a tobôž pred súd sa dostane iba malý zlomok prípadov. Na Slovensku sa všeobecne asi považuje postih kriminality bielych golierov za málo rozvinutý a orgány činné v trestnom konaní sa zameriavajú hlavne na „tvrdú“ a ľahšie preukázateľnú kriminalitu typu korupcie. Sofistikované trestné činy ako napríklad zneužívania informácií v obchodnom styku či porušovanie povinností pri správe cudzej veci sa často príliš neriešia.

Aké nástroje zvyknú strany, ktoré sa dostanú do sporu, použiť?

Z našej praxe môžeme povedať, že spoločnosti výrazne preferujú mimosúdnu dohodu s manažmentom, ktorej súčasťou býva nielen urovnanie všetkých nárokov, ale hlavne ukončenie pracovného pomeru. Ak k dohode nedôjde, niekedy sa obracajú na orgány činné v trestnom konaní. Pokiaľ ide o nároky na náhradu škody, orgány odkazujú poškodených spravidla na civilný súd. Páchatelia často končia formálne nemajetní, pretože s možnosťou odhalenia ich trestnej činnosti počítajú vopred. Odporovať ukracujúce úkony tiež možno iba v pomerne krátkom časovom rozsahu a tiež to nie sú jednoduché spory.

Aké sú vaše skúsenosti so spormi, kde firma žaluje manažéra?

Máme rozsiahle skúsenosti s interným vyšetrovaním, keď asistujeme oddeleniam vnútornej kontroly s nastavovaním prevenčných procesov, ako aj so súdnymi spormi, ktoré z toho plynú. Dokazovať sofistikovanú kriminalitu je veľmi náročné a to sa odráža aj na dĺžke a nákladnosti súdneho konania. V komplikovaných prípadoch môžeme uvažovať o spore trvajúcom päť a viac rokov.

Môže sa spor obrátiť proti poškodenej firme? Ak manažér zažaluje firmu pre prepustenie.

Áno, spory o platnosť skončenia pracovného pomeru sú pomerne časté. Žiaľ, platí to aj vtedy, keď sa výpoveď na prvý pohľad zdá byť úplne oprávnená. Zamestnávatelia tu ťahajú za kratší koniec z dôvodu vysokej ochrany zamestnancov podľa zákonníka práce. V skutočnosti je na Slovensku ťažké zamestnanca prepustiť hoci existuje vážne podozrenie zo spáchania trestného činu. Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer len výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo závažne porušil pracovnú disciplínu. Súdy zvyčajne posudzujú to či je porušenie skutočne závažné veľmi prísne. Zamestnávateľ je preto často vo veľmi nevýhodnej situácii, môže skúsiť nájsť iný výpovedný dôvod, ale stále s rizikom, že výpoveď môže byť súdom označená ako neplatná, najmä ak nie sú dôvody výpovede skutočné alebo sú vytvorené účelovo.

A to všetko ide zrejme výrazne do peňazí firmy.

Na Slovensku žiaľ aj ten najbanálnejší spor o neplatnosť výpovede trvá jednotky rokov a obnáša vysoké riziko prehry, s čím je spojená povinnosť náhrady mzdy po obdobie od 12 do 36 mesiacov. Ak sa rozprávame o vyššom manažmente, prehra v takomto spore môže spoločnosť stáť státisíce eur, nehovoriac o škodách, ktoré zamestnanec napáchal.

Ako sa môžu firmy vyhnúť tomu, aby ich manažéri páchali kriminalitu?

Určite je dobré mať v spoločnosti zavedené príslušné procesy a pravidlá, vrátane vhodnej úpravy manažérskych zmlúv, aby sa predchádzalo trestnej činnosti a aby bolo jasné, že spoločnosť a jej vrcholový manažment majú skutočný záujem predchádzať porušovaniu pravidiel. Z rovnakých dôvodov napokon existujú aj pravidlá a povinnosti ohľadom oznamovania protispoločenskej činnosti. Správne nastavené procesy a pravidlá, niekedy vo forme compliance programu, významne znižujú riziko zodpovednosti vrcholového manažmentu alebo aj samotnej spoločnosti za trestnú činnosť spáchanú jej zamestnancami a členmi manažmentu. Spoločnosť by mala byť schopná preukázať, že akékoľvek protiprávne konanie bolo jasným a preukázateľným excesom a nie zlyhaním kontrolných alebo riadiacich mechanizmov či dokonca výsledkom ľahostajnosti alebo súčasťou firemnej politiky.