Zdroj: TREND (print)
Autor: rozhovor David Neveselý, Peter Scherhaufer
Filantropia je súčasť DNA mnohých rodinných firiem v Česku aj na Slovensku. Rodinné firmy bývajú úzko späté s regiónom, v ktorom dávajú ľuďom prácu, prípadne služby poskytujú primárne v danej oblasti. Napríklad ak ide o hotely, reštaurácie, remeslá či agroturistiku. “Slovenské rodinné firmy sa k filantropii stavajú pozitívne. Zhruba štyri pätiny tých, s ktorými spolupracujem alebo ktoré poznám, podporujú miestne komunity či sociálne projekty,” hovorí odborníčka na rodinné firmy a prezidentka Inštitútu rodinného businessu Erika Matwij. Hoci mnohé firmy nemusia mať pomoc pomenovanú ako filantropiu, je súčasťou firemnej kultúry, ako aj hodnotového systému majiteľov. Ako dodáva, na Slovensku je málo rodinných firiem, ktoré majú formalizovanú filantropickú stratégiu.
Kedysi filantropické aktivity bežne vykonávali bohaté šľachtické rody. Aj dnes firmy chcú, aby ich podpora bola zmysluplná a efektívna. “Je preto prirodzené, že z voľných prostriedkov, ktoré rodinné firmy majú, sa snažia podporovať práve charitatívne aktivity v regióne, kde pôsobia,” hovorí David Neveselý, expert a partner rodinnej kancelárie One Family Office, ktorá je súčasťou skupiny Havel & Partners. Vďaka znalosti regiónu a jeho potrieb majú mnohé rodinné firmy už vopred jasnú predstavu o tom, ktorým organizáciám či projektom dajú financie. “Filantropickými aktivitami rozširujú obsah a charakter rodiny na väčší celok,” hovorí expert. Bohaté firmy najčastejšie prispievajú na aktivity a pomoc pre deti či pre seniorov, napríklad na skautské oddiely alebo domovy dôchodcov. Silné sú v oblasti zdravotníctva či sociálnych služieb, výnimkou nie sú hospice. Samostatnou témou je rozvoj regiónu. “Najčastejšie sa pri rodinných firmách stretávam s podporou vzdelávania, zdravia, mladých talentovaných ľudí, ekológie a športu alebo znevýhodnených skupín v regiónoch,” konštatuje E. Matwij.
Podpora rodinných firiem vybraným projektom máva dlhodobý charakter, ktorý reflektuje transgeneračné podnikanie rodinných firiem. “Kým v západnej Európe alebo v Spojených štátoch je tento trend viditeľný viac, v Česku a na Slovensku táto tradíciu ešte nie je dlhá, keďže rodinné podnikanie odštartovalo vo väčšej vlne až so zmenou režimu v 90. rokoch,” hovorí D. Neveselý pre TREND. To však nevylučuje skutočnosť, že existujú aj firmy, ktorých podpora filantropických aktivít môže byť jednorazová či ad hoc. Tento typ podpory je často spojený s okamžitou pomocou v prípade živelných katastrof, akými sú na Slovensku a v Česku záplavy či požiare. “Často sa stretávame s modelom, keď rodinné firmy alokujú na dlhodobé projekty fixnú ročnú sumu. Ak sa im v danom roku darí viac,,prebytok’ zdrojov môžu vložiť jednorazovo do ad hoc aktivít,” vysvetľuje D. Neveselý a dodáva, že výška alokovaných prostriedkov je individuálna. Niekedy dávajú na filantropiu desať až pätnásť percent čistého ročného zisku, nie je to však celkový priemer. Zväčša ide o nižšie desaťtisíce eur, ale v prípade ultrabohatých rodín to môžu byť aj šesťciferné sumy ročne. Počet podporených projektov sa líši od rodiny k rodine, nie je výnimkou, ak firma financuje tri či štyri rôzne aktivity.
Niektoré z dobročinných aktivít realizujú rodinné firmy vo vlastnej réžii, pri iných spolupracujú s partnerom, zväčša vtedy, ak ide o zabehnutú a známu dobročinnú organizáciu či projekt. Ak ide o dlhodobý projekt a spoločnosti alokujú väčšie sumy, často chcú mať nad ním vplyv, aby si boli isté, že ich peniaze sú hospodárne použité. “Hoci vstúpiť do existujúceho projektu je z hľadiska manažmentu a kapacít jednoduchšie, mnohé firmy majú vlastné projekty, napríklad nadácie,” tvrdí expert na správu majetku. To im umožňuje riadiť projekty podľa vlastných predstáv a mať nad nimi kontrolu. V Česku majú nadácie napríklad Ondrej a Katarína Vlčkovci, bratia Walachovci alebo zakladateľka Zásielkovne Simona Kijonková.
Okrem priamej podpory využívajú firmy na Slovensku asignáciu dane vo výške jedného či dvoch percent pre vybrané organizácie. V Česku je možné odpočítať si zo základu dane dary určené na charitu, školstvo, kultúru či ekológiu, odpočet je možný do výšky 30 percent základu dane. Na Slovensku podľa D. Neveselého nemôžu firmy priamo do daňových výdavkov zahrnúť filantropické dary, avšak podpora existuje v inštitúte takzvanej charitatívnej reklamy, ktorá je do výšky 30-tisíc eur oslobodená od dane pre vybraných prijímateľov.
