Autori: Ondřej Majer, Štěpán Štarha, Ivana Gajdošová
V predchádzajúcej časti sme sa venovali zhrnutiu základných princípov výkonu funkcie štatutárneho orgánu, ktorými by sa mali štatutárne orgány riadiť a pri výkone svojej funkcie ich dôsledne uplatňovať. V tejto časti si predstavíme špecifické povinnosti štatutárnych orgánov vo svetle aktuálnej mimoriadnej situácie a zameriame sa najmä na praktické otázky a situácie, v ktorých sa môžu obchodné spoločnosti a ich vedenie ocitnúť a ktoré môžu byť z hľadiska špecifických povinností štatutárneho orgánu a jeho zodpovednosti významné. Nadviažeme predovšetkým na povinnosť lojality, ktorou sme sa zaoberali v predchádzajúcom vydaní tejto série článkov. Nižšie sa dočítate aj o možnosti vzdania sa funkcie, povinnosti zvolať valné zhromaždenie alebo informovať dozornú radu a tiež o otázke koncernových pokynov a ich aplikácii v kontexte slovenského právneho poriadku.
Pre veľmi vyťažených manažérov sme opäť pripravili krátke zhrnutie hlavných bodov tejto problematiky, v každom prípade však odporúčame dôsledne si prečítať celý článok:
Pandémia koronavírusu predstavuje výnimočnú situáciu, v ktorej sa štatutárne orgány v súčasných podmienkach ocitli vôbec prvýkrát a z povahy svojej výnimočnosti môže vyvolať vznik určitých špecifických povinností, ktorým by členovia štatutárneho orgánu mali venovať zvýšenú pozornosť.
V predchádzajúcej časti tejto série článkov sme sa bližšie zaoberali tzv. povinnosťou lojality člena štatutárneho orgánu. Niektoré aspekty tejto povinnosti sa výraznejšie prejavujú práve v krízovom období, najmä pokiaľ ide o konanie v záujme spoločnosti.
Zotrvanie člena orgánu obchodnej spoločnosti vo funkcii, resp. možnosti jej ukončenia, nie sú v zásade zákonom limitované, napríklad v porovnaní s právnou úpravou v Českej republike, kde platí zákaz vzdania sa funkcie v dobe, ktorá je pre spoločnosť nevhodná. Z pohľadu zodpovednosti je však potrebné vždy kriticky vyhodnotiť, aký dopad môže mať prípadné vzdanie sa funkcie v krízovom období na spoločnosť.
V situácii, keď spoločnosti hrozí vznik škody, čo spravidla bude možné predpokladať predovšetkým v krízovom období akým je súčasná pandémia, má člen štatutárneho orgánu, ktorý sa vzdal funkcie, minimálne povinnosť upozorniť spoločnosť, aké opatrenia je potrebné uskutočniť na jej odvrátenie. V opačnom prípade totiž bude zodpovedať za škodu, ktorú svojou nečinnosťou spoločnosti spôsobil. Pri zvažovanom odchode zo spoločnosti je rovnako dôležité posúdiť či vzdanie sa členstva v štatutárnom orgáne práve v čase krízy nemôže mať na spoločnosť likvidačný dopad. Ak by totiž valné zhromaždenie nebolo schopné vymenovať nový štatutárny orgán, čo v období krízy nemusí predstavovať jednoduchú úlohu, môže táto situácia v krajnom prípade viesť až k zrušeniu spoločnosti.
Zákon ukladá štatutárnemu orgánu povinnosť bezodkladne informovať dozornú radu o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu podstatne ovplyvniť vývoj podnikateľskej činnosti spoločnosti a stav jej majetku, najmä likviditu.
Súčasná kríza a jej širokospektrálne dopady na podnikateľské aktivity obchodných spoločností bude u väčšiny z nich aktivovať informačnú povinnosť štatutárneho orgánu voči dozornej rade. Medzi skutočnosti s potenciálom zásadne ovplyvňovať ďalší chod podnikania bude patriť napríklad neschopnosť uhrádzať pohľadávky spoločnosti zo strany dôležitých obchodných partnerov a na to nadväzujúca druhotná platobná neschopnosť samotnej spoločnosti, znížená schopnosť spoločnosti plniť významnú časť svojich záväzkov z dôvodu obmedzenia výroby, významný pokles tržieb, prijímanie vládnych opatrení alebo výrazný dopad na celý podnikateľský sektor, v ktorom daná spoločnosť pôsobí.
Z pohľadu zodpovednosti člena štatutárneho orgánu je možné odporučiť, aby informačná povinnosť nebola obmedzená len na strohé odovzdanie informácií dozornej rade, naopak členovia štatutárneho orgánu by mali proaktívne pristúpiť k riešeniu krízovej situácie a súčasne prísť s návrhom konkrétnych opatrení ako vhodne eliminovať potenciálne negatívne dopady krízy na spoločnosť.
Zákon ďalej ukladá štatutárnemu orgánu povinnosť zvolať valné zhromaždenie v prípade, že strata spoločnosti presiahla jednu tretinu základného imania alebo tento stav možno predpokladať. V období krízy, kedy sa situácia dynamickým tempom mení a vyvíja každý deň, je základnou povinnosťou štatutárnych orgánov dôsledne vyhodnocovať stav finančnej kondície spoločnosti a pri predpoklade očakávaných strát dôkladne zvážiť zvolanie valného zhromaždenia, a to predovšetkým z dôvodu svojej ochrany a dodržania štandardu konania s náležitou (odbornou) starostlivosťou.
Štatutárne orgány sú tiež povinné priebežne sledovať pomer vlastného imania a záväzkov spoločnosti, ale aj stav disponibilných zdrojov (likviditu), aby mohli včas odhaliť stav krízy, tj. úpadku alebo hroziaceho úpadku spoločnosti. Inštitútu spoločnosti v kríze a s tým súvisiacim povinnostiam a zodpovednosťou štatutárnych orgánov sa budeme bližšie venovať v ďalšej časti tejto série článkov.
V prípade ak vážnosť situácie v spoločnosti bude skutočne vyžadovať zvolanie valného zhromaždenia, je zákonnou povinnosťou štatutárneho orgánu súčasne predložiť valnému zhromaždeniu konkrétne opatrenia v závislosti od závažnosti situácie, do ktorej sa spoločnosť v dôsledku krízy dostala. Môže tak ísť napríklad o predloženie záchranného plánu, ktorý spoločníkom vysvetlí ako spoločnosť toto náročné obdobie prekoná, až v krajnom prípade o plnenie povinností predpokladaných zákonom o konkurze (typicky pôjde o podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, neznevýhodňovanie veriteľov apod.). Štatutárny orgán je zároveň povinný o týchto skutočnostiach bezodkladne informovať dozornú radu.
Obdobie krízy môže vyvolať potrebu prijímania niektorých strategických rozhodnutí smerovania obchodných spoločností na úrovni spoločníkov alebo v prípade podnikateľských zoskupení až na úrovni materských spoločností. Členovia štatutárneho orgánu tak môžu často čeliť otázkam či a za akých podmienok sú takými rozhodnutiami a pokynmi zasahujúcimi do obchodného vedenia viazaní a v akej miere má ich realizácia dopad na zodpovednosť pri výkone funkcie.
V prvom prípade môže ísť o situáciu, kedy štatutárny orgán bude vykonávať uznesenie valného zhromaždenia prijaté na úrovni spoločníkov, v dôsledku ktorého vznikne spoločnosti škoda. V zásade platí, že členovia štatutárneho orgánu nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia. Zodpovednosti za škodu sa však nezbavia v prípade, ak je predmetné uznesenie v rozpore s právnymi predpismi, stanovami spoločnosti alebo sa týka porušenia povinnosti štatutárneho orgánu podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ani prípadný súhlas realizovať dané uznesenie zo strany dozornej rady nemá v danom prípade účinky pozbavenia zodpovednosti štatutárneho orgánu za spôsobenú škodu.
Ďalej si predstavíme situáciu, kedy člen štatutárneho orgánu slovenskej obchodnej spoločnosti, ktorá je súčasťou koncernového zoskupenia podnikateľov, dostane od materskej spoločnosti zo zahraničia pokyn zasahujúci do obchodného vedenia. Vo všeobecnosti platí pravidlo tzv. „neprelomiteľnosti“ výkonu obchodného vedenia, to znamená, že nikto nie je bez ďalšieho oprávnený udeliť štatutárnemu orgánu pokyny týkajúce sa obchodného vedenia spoločnosti, ktoré je výlučne v právomoci štatutárneho orgánu.
V prvom rade je dôležité upozorniť, že slovenský právny poriadok na rozdiel napríklad od Českej republiky, neobsahuje úpravu koncernového práva ani pravidiel správania sa spoločností patriacich do koncernu. Príslušnosť slovenskej obchodnej spoločnosti ku koncernu teda v podmienkach slovenského právneho poriadku nemá právnu relevanciu a nezbavuje členov lokálnych štatutárnych orgánov ich zodpovednosti za výkon funkcie a dodržiavanie princípu lojality. To znamená, že v prípade udelenia takého pokynu je štatutárny orgán povinný primárne skúmať za dodržania náležitej (odbornej) starostlivosti, či je daný pokyn v záujme slovenskej obchodnej spoločnosti a pri svojom rozhodovaní nebrať do úvahy, resp. až následne, záujem koncernu, prípadne inej spoločnosti patriacej do koncernu.
Totiž v prípade, ak by v dôsledku konania štatutárneho orgánu v záujme koncernu, ale na úkor slovenskej obchodnej spoločnosti jej vznikla škoda, nebude výkon pokynu zbavovať člena štatutárneho orgánu zodpovednosti za škodu vo vzťahu k slovenskej spoločnosti. Keďže v takejto situácii sa môže často ocitnúť lokálne vedenie slovenských spoločností patriacich do nadnárodných skupín, odporúčame vždy starostlivo posúdiť aké následky môže mať konkrétny pokyn primárne vo vzťahu k záujmom slovenskej obchodnej spoločnosti a až následne zohľadniť prípadné výhody pre spoločnosť vyplývajúce z pokynu ostatným členom koncernu.
Veríme, že toto stručné zhrnutie pomôže členom štatutárnych orgánov vytvoriť si základnú predstavu o špecifických povinnostiach v súvislosti s krízovým obdobím. Týmto výpočtom však tieto povinnosti nemusia byť úplne vyčerpané.
V tejto časti sme sa snažili priblížiť vplyv povinnosti lojality v období koronavírusu. V nasledujúcej časti sa zameriame predovšetkým na distribúciu vlastného imania (predovšetkým zisku) zo spoločnosti, inštitút spoločnosti v kríze, ktoré so zodpovednosťou štatutárnych orgánov veľmi úzko súvisia.
Náš korporátny tým je naďalej plne pripravený Vám kedykoľvek a v akejkoľvek konkrétnej situácii pomôcť tak, aby sme túto krízu zvládli spoločne čo najlepšie.
