Zdroj: Trend
Otázka medzigeneračného prevodu majetku trápi z roka na rok čoraz viac slovenských firiem. Niet sa čomu čudovať. Mnohí podnikatelia, ktorí začínali v 90. rokoch, už prekročili šesťdesiatku a majú dospelé deti, často tridsiatnikov. „Dostali sa tak do životného obdobia, v ktorom začínajú premýšľať o kontinuite svojho podnikania,“ potvrdzuje Jakub Hollmann, predseda správnej rady spoločnosti CCS Premium Trust, ktorá sa zaoberá službami v oblasti zvereneckých fondov.
Vek ako faktor, ktorý k tomu prispieva, potvrdzuje aj nedávna analýza NextŽeny z dielne advokátskej kancelárie Havel & Partners. Pri skúmaní vzorky top 10 najväčších rodinných firiem na Slovensku a v Česku z analýzy vyplýva, že slovenskí podnikatelia sú priemerne o šesť rokov starší ako ich kolegovia zo susednej krajiny. V rebríčku dokonca nie je vôbec zastúpená skupina dnešných štyridsiatnikov a pätina z celkového počtu vlastníkov sú dokonca osemdesiatnici. Téma nástupníctva je pre nich preto viac než aktuálna. Napriek tomu ju rodinné firmy bežne podceňujú.
„Najzásadnejším problémom, ktorý vnímam, je vo všeobecnosti nepripravenosť rodinných firiem na generačnú výmenu z právnej, kapitálovej a majetkovej stránky,“ vyhodnocuje situáciu Martin Kiňo z občianskeho združenia Partneri pre rozvoj firiem. Prvá, respektíve zakladateľská generácia sa častejšie sústreďuje na príležitosti, ktoré prinášajú pre rodinnú firmu aktuálne výsledky. Nemá tak čas venovať sa plánovaniu budúcnosti. Namiesto plynulého prechodu majetku si vytvára živnú pôdu pre problémy. Tie sa prejavia v momente, keď na rad prichádza druhá generácia. V praxi ide o súbor rôznych situácií, napríklad netransparentné hospodárenie v dôsledku zlievania aktivít celej rodiny do jednej firmy. Častým problémom bývajú samotné vzťahy medzi príbuznými. Typickým príkladom je súrodenecká rivalita, ktorá môže viesť k interným nezhodám vo firme. V extrémnych prípadoch môže dokonca ohroziť jej existenciu. Spor môže nastať aj medzi manželmi, ktorí spoločnosť založili. „Ešte väčšie problémy však vnímame medzi rodičmi a deťmi, a to najmä medzi dominantným rodičom a ‚nevďačným‘ potomkom, ktorý sa snaží presadiť vo firme,“ približuje svoje skúsenosti M. Kiňo. Tieto zložité situácie môžu mať negatívny vplyv na samotné podnikanie, najmä ak dochádza k prevodu majetku na základe zákona.
Právny predpis podľa J. Hollmanna poskytuje skôr inštitúty, ktoré sú pre podnikateľov menej zaujímavé, a to bez ohľadu na to, či ide o závet alebo nadáciu. Na druhej strane mu niektoré nástroje, napríklad predmanželská zmluva, chýbajú. Polovica majetku preto v prípade dedenia či rozvodu putuje najčastejšie do rúk manželky. Podporuje to nielen pomerne vysoká rozvodovosť, ale aj skutočnosť, že ženy sa dožívajú priemerne až o šesť rokov vyššieho veku. Navyše do manželstva vstupujú priemerne o dva roky mladšie ako muži.
Pri zarátaní týchto faktorov a súčasnej slovenskej legislatívy preto analýza NextŽeny predpokladá výrazný transfer slovenského majetku do rúk žien. V prípade prvej desiatky slovenských rodinných firiem, ktorú za rok 2022 stanovil časopis Forbes, by v rámci dedičstva zo zákona išlo až o 65-percentný podiel.
Nejde pritom výhradne o lokálny trend. Majetok nežného pohlavia rástol rekordným tempom za posledných päť rokov aj celosvetovo. Štúdia spoločnosti Boston Consulting Group ukazuje, že ide o päť biliónov dolárov ročne. V rokoch 2016 až 2019 bolo dokonca tempo tohto nárastu vyššie než u mužov. Podľa zistených údajov preto štúdia predpokladá, že do roku 2023 sa toto tempo ešte zvýši, čo sa odzrkadlí aj na množstve majetku, ktorý budú ženy kontrolovať. Namiesto 33 percent celkového globálneho osobného investovateľného majetku pôjde o 35 percent.
S majetkom budú ženy s najväčšou pravdepodobnosťou nakladať inak ako ich predchodcovia. Zahraničné štúdie napríklad zistili, že muži sú pri investovaní ochotní viac riskovať. Viac investujú do akcií a dvakrát častejšie vkladajú aktíva do kryptomien. Ženy majú radšej konzervatívnejšie investície do nehnuteľností a majú tendenciu držať vyšší podiel aktív v hotovosti, čo môže viesť k nižším dlhodobým výnosom. Pri investovaní viac uprednostňujú znižovanie rizika a portfólio majú diverzifikovanejšie. Potvrdzujú to skúsenosti M. Kiňa, podľa ktorého môže opatrnosť prinášať aj negatíva. „Určite je dôležité zvážiť všetky možnosti a vybrať najvýhodnejšiu z nich. Na druhej strane to znamená aj to, že ženy sú často nerozhodné a samotné rozhodovanie môže trvať príliš dlho, čím firma môže prísť o svoju príležitosť,“ myslí si.
| Analýza NextŽeny predpokladá výrazný transfer slovenského majetku do rúk žien |
Ženy takisto vyhľadávajú viac pomoci so správou hotovosti a s ďalšími finančnými potrebami.
Partner advokátskej kancelárie Havel & Partners David Neveselý preto predpokladá, že skôr ako o zvyšovanie bohatstva sa bude nastupujúca generácia podnikateliek snažiť o jeho udržanie a úspešné spravovanie. „V nasledujúcich rokoch preto predpokladáme zvýšený dopyt po odborných službách v tejto oblasti. Dôvodom bude nielen snaha nastupujúcej generácie o postupný rozvoj prevzatého podnikania či majetku, ale aj väčší dôraz na rovnováhu medzi pracovným a osobným životom, a teda menšie osobné zapojenie,“ vysvetľuje.
Okrem prevodu majetku podľa zákona môžu podnikatelia využiť alternatívu v podobe zahraničného fundačného práva, ktorého obsahom sú spomínané fondy. Prostredníctvom nich môže dôjsť napríklad k odovzdaniu firmy ďalšej generácii bez majetkového nárazu na dedičov, k podpore rodiny formou pravidelnej renty či ochrane privátneho majetku pred nerozumným správaním členov rodiny. Práve preto sa o ne podľa odborníkov rodinné firmy najčastejšie zaujímajú. Fondy umožňujú nastaviť podmienky dedenia podľa predstáv zakladateľa spoločnosti a určitým spôsobom dokážu majetok anonymizovať. „Ak do zvereneckého fondu zahrniete nehnuteľnosť, vašich potomkov nebudú vidieť ako jej vlastníkov,“ približuje J. Hollmann. Na tejto pozícii bude figurovať spomínaný fond. Je to v záujme ochrany beneficienov a preto, aby sa vyhli napríklad nežiaducemu nátlaku tretích strán. Pred založením fondu by si však mal podnikateľ rozmyslieť, aký majetok chce konsolidovať a kto, kedy a za akých podmienok bude na majetku participovať.
Pre absenciu tohto inštitútu na Slovensku sa slovenskí podnikatelia musia obracať na zahraničný, najčastejšie český právny poriadok. Oproti vzdialenejším krajinám, ktoré takisto majú úpravu fondových riešení, poskytuje niekoľko výhod. „Slováci si môžu fondy spravovať sami, teda im odpadajú starosti so zaobstaraním lokálneho správcu fondu, v tomto prípade českého štátneho príslušníka. Okrem toho sú cenovo dostupnejšie než napríklad v Lichtenštajnsku, a to ako v prípade ich zriadenia, tak aj ročnej správy,“ vymenúva partner advokátskej kancelárie Havel & Partners David Neveselý. Okrem zvereneckých a nadačných fondov môžu podnikatelia využívať inštitúty, akým je predmanželská zmluva či dedenie s podmienkami. Na porovnanie, na Slovensku podmienky uvedené v závete nemajú právne následky. K záujmu Slovákov prispieva aj to, že na rozdiel od zahraničia medzi Českou republikou a Slovenskom neexistuje jazyková bariéra.
| Dôležitá je voľba správcu majetku. Vo všeobecnosti by ním mal byť niekto, kto majetku daného fondu rozumie. Jeho svojvoľného konania by sa podnikatelia obávať nemali. „Môže konať len v rámci mantinelov, ktoré zakladateľ pri založení fondu stanoví. Funguje tu aj kontrola zo strany beneficientov či dozornej rady fondu,“ uvádza predseda správnej rady CCS Premium Trust Jakub Hollmann. |
