Zdroj: Trend

Rozhovor: Štěpán Štarha, autorka: Kamila Oláhová

V najbližších mesiacoch bude rozhodujúce, ako sa k porušovaniu zákona o ochrane spotrebiteľa postavia orgány štátnej správy

Leto 2024 nebude pre mnohých podnikateľov časom oddychu. Od prvého júla totiž nadobudli účinnosť nové pravidlá o ochrane zákazníkov. Partner advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS Štěpán Štarha preto v rozhovore približuje nielen to, ako sú firmy na nové povinnosti pripravené, ale aj aké výhody či problémy im môže nová právna úprava priniesť.

Od prvého júla upravuje spotrebiteľské vzťahy nová legislatíva. Ako sa na ňu podnikatelia pripravovali?

Rozsah prípravy sa odvíjal od toho, ako mali problematiku ochrany spotrebiteľa upravenú predtým. Stretávame sa totiž s tým, že mnoho firiem nemalo túto tému v poriadku ani podľa starej legislatívy. Zmena bola pre ne o to väčšia. Ale aj pripravení podnikatelia mali čo robiť, napríklad v oblasti uvádzania zliav. Ide o novú právnu úpravu, s ktorou sa museli vyrovnať. Upravila sa aj zodpovednosť za vady, čo zase vyvolalo potrebu zmeny reklamačných poriadkov.

Ako tento proces vyzeral v praxi?

Mal dve roviny, jednu procesnú a jednu právnu. V rámci tej prvej firmy museli upraviť spôsob marketingu a vnútorných procesov. Napríklad potravinové reťazce, ktoré často využívajú zľavy, museli upraviť spôsob ich uvádzania. Teda kategorizovať tovar podľa toho, aké pravidlá sa ho týkajú, a upraviť pravidlá pre tvorbu marketingových materiálov a letákov. Zmeny mali vplyv aj na fungovanie reklamačných oddelení. Napríklad pri e-shopoch museli firmy upraviť proces vybavenia reklamácie tak, aby sedel s novou legislatívou. V praxi to znamenalo upraviť nielen reklamačné, ale aj obchodné podmienky.

Prvotnú podobu zákona pritom navrhovatelia predstavili približne pred rokom a pol. Využili firmy tento čas na prípravu?

Závisí od veľkosti subjektov. Aktuálne pravidlá sú v zásade zhodné s návrhom zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol prerokovávaný už v minulom roku. To v praxi znamenalo, že najväčší hráči začali s prípravou už minulý rok. Najvážnejšie pritom brali nové pravidlá v oblasti uvádzania zliav, ktoré menia pravidlá v marketingu. Menší hráči si to nechávali na poslednú chvíľu a u niektorých dokonca vidíme, že danú tému ešte neriešili.

Ovplyvňovali zavádzanie nových pravidiel aj sektorové rozdiely?

Nová legislatíva sa dotýka v zásade všetkých vzťahov medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi, ale sú tam určité rozdiely v oblasti jednotlivých segmentov. Pre niektorých podnikateľov nie sú nové pravidlá v oblasti uvádzania zliav zaujímavé, pretože ich biznis nie je založený na takejto komunikácii. Pre spomínané potravinárstvo je to však veľká téma. Takže samotný segment podnikania ovplyvňuje rozsah nových povinností, ktoré sa firiem týkajú. Uvediem ešte jeden príklad, novú úpravu zmluvy s digitálnym obsahom, ktorá, naopak, potravinárov veľmi netrápi. Ak by sme sa však pozreli na obchody s elektronikou, tak by sme videli, aká je to veľká téma. Práve preto, že takmer každé elektronické zariadenie dnes už má nejaký softvér, musia predajcovia elektroniky riešiť, kedy a kde sa nová regulácia uplatňuje. Nová legislatíva sa tak dotýka všetkých v segmente B2C (business-toconsumer, v preklade obchodné vzťahy medzi podnikateľmi a koncovými zákazníkmi), ale každého inak.

Ide len o súbor povinností alebo spotrebiteľský zákon firmám v niečom pomohol?

To je v prípade regulácie vždy otázka. Väčšina podnikateľov si ju spája s povinnosťami. Firmám však paradoxne môžu pomôcť spomínané pravidlá uvádzania zliav, pretože nastavujú jasné pravidlá hry. Môžu tak zrovnoprávniť podnikateľov, ktorí sa v tejto oblasti správali zodpovedne, a tých, ktorí v minulosti využívali chybné praktiky alebo praktiky na hrane zákona. Hovorí sa, že podľa nových pravidiel už nebudú možné akcie typu Black Friday, no nie je to úplne presné. Akcie typu Black Friday pri splnení zákonných podmienok možné budú. Budú však nastavené jasné pravidlá a podnikatelia budú musieť uvádzať aj najnižšiu cenu tovaru, za ktorú sa predával počas 30 dní pred znížením ceny. Obmedzia sa tak hry s cenami.

Napríklad ich umelé zvyšovanie?

Presne tak. Bolo bežné cenu na určitý čas zvýšiť a potom ju znížiť. Obchody následne lákali zákazníkov na vysoké zľavy. V skutočnosti však produkt predali za rovnakú cenu ako pred dvoma-troma týždňami. To znevýhodňovalo firmy, ktoré sa týmito praktikami neriadili, no v súčasnosti to už nebude možné.

Je niečo, s čím budú mať firmy vyslovene problém?

Väčšinou ide o výnimky. Ak sa vrátim k uvádzaniu zliav, treba doplniť, že ich pravidlá nie sú detailné. Teda existujú aj skupiny výrobkov, na ktoré sa nevzťahujú a firmy pri nich nemusia uvádzať najnižšiu cenu za posledných 30 dní pred znížením ceny. Ide o tovar, ktorý podlieha rýchlemu zníženiu kvality alebo skaze, no a v súčasnosti reťazce pátrajú po tom, ktorý tovar do tejto skupiny patrí. Samozrejme, problém nie je pri pečive či zelenine, ale otázky vyvoláva napríklad sezónny tovar. Zo skúsenosti viem, že firmy skutočne prechádzajú zoznamy výrobkov.

Je štátna správa na možné nejasnosti pripravená?

Základné pravidlá sú jasné. Problémy prichádzajú s detailmi, pričom ich praktické uplatňovanie bude zrejmé až z praxe. Keďže zákon platí od prvého júla, ešte nevieme, ako ho budú orgány štátnej správy vykladať. V Česku sme napríklad videli, že obchodná inšpekcia bola od začiatku veľmi aktívna a veľmi sa s tým, takpovediac, nemaznala. Zaujala totiž k výkladu jasný postoj a iné argumenty nebrala do úvahy. Podľa môjho názoru je v prípade Slovenska obchodná inšpekcia na celý proces pripravená a nevidím dôvod, pre ktorý by prípadné nezrovnalosti nemala zvládnuť.

Spomínali ste podnikateľov, ktorí ešte celý proces nezačali riešiť alebo si ho nechali na poslednú chvíľu. Čo ich čaká po prvom júli?

Po tomto dátume je zákon účinný, teda už nebude platiť žiadne prechodné obdobie, počas ktorého by mohli firmy dobehnúť zameškané. Uvidíme však, do akej miery bude aktívna obchodná inšpekcia. Či bude od začiatku uskutočňovať kontroly a ukladať pokuty, alebo nie. Skôr som z celého procesu pochopil, že chcú zvoliť konštruktívny postup a vzdelávať trh. Vhodné by to bolo najmä menším subjektom, malým e-shopom, ktoré nemajú veľké právne oddelenia, dopriať čas a prostriedky na dlhodobú prípravu. Preto dáva zmysel, aby dostali možnosť sa tomu prispôsobiť a inšpirovať sa tým, čo funguje.

Ako novela zmení vzťahy firiem so zahraničím?

Novela o ochrane spotrebiteľa platí na Slovensku. Ak však tunajšia firma prevádzkuje e-shop na viacerých trhoch, musí sa, žiaľ, stále prispôsobiť výkladu a praxi danej krajiny. Pozitívom však je, že vychádzame z európskych smerníc, teda právna úprava je do istej miery v rámci Únie harmonizovaná. Prístupy úradov v jednotlivých krajinách nemusia byť rovnaké, a preto podnikatelia musia rešpektovať lokálne pravidlá ochrany spotrebiteľa. To sa nemení.

Budú firmy ochotné nové pravidlá dodržiavať?

Motivácia slovenského trhu plniť si povinnosti bude závisieť od postoja orgánov štátnej správy. Ak budú kontrolóri príliš aktívni, tak to môže viesť k zvýšenej záťaži a nespokojnosti podnikateľov. Na druhej strane, ak si kontrolóri nebudú robiť svoju prácu, stane sa zákon bezzubým a nebude sa dodržiavať. V nasledujúcich mesiacoch bude preto pre štát dôležité nájsť tú správnu cestu, ktorá povedie k edukácii a nie k negatívam.