Zdroj: epravo.sk
Vzorom im boli najelitnejšie anglo-americké advokátske kancelárie s komplexnými službami a profesionálnym manažmentom. Začínali v roku 2001 v malej kancelárii, kde sedeli na krabiciach okolo jedného stola. Okolie im predpovedalo, že budú celý život len zakladať eseročky. Oni to ale dotiahli až na špicu stredoeurópskej advokácie. Traja z piatich zakladateľov HAVEL & PARTNERS – Jaroslav Havel, Robert Nešpůrek a Marek Vojáček – vo firme ďalej aktívne pôsobia. Teraz, po 20 rokoch od jej vzniku, spomínajú na neľahké začiatky, prvé zákazky či ekonomickú krízu, ale aj spoločne plánujú budúcnosť kancelárie. A aký je ich recept na úspech?
Marek Vojáček: Poznali sme sa s Robertom a Jaroslavom už skôr z medzinárodnej advokátskej kancelárie Linklaters, kde sme všetci pracovali. Nastúpil som tam po tom, čo som sa vrátil z Austrálie. Jeden z prvých ľudí, za ktorými ma po nástupe poslali, bol Robert Nešpůrek. Povedali mi, nech sa od neho naučím, ako sa správne vedie advokátsky spis. S Jaroslavom sme sa v Linklaters zoznámili asi o rok neskôr v rámci transakcie v JRD v južných Čechách, kde sa vyrábal extrudovaný chlieb. Predávali sme ho nejakým Nórom.
Robert Nešpůrek: Kanceláriu sme vtedy zakladali ešte s Ondrom Petrom, ktorý s nami tiež pracoval v Linklaters, a s našim spolužiakom Honzom Holáskom. Honza v roku 2014 veľkú advokáciu opustil a dnes je senátorom. Ondra Petr bohužiaľ pred 8 rokmi tragicky zahynul v horách, čo pre nás bola obrovská strata, a to predovšetkým po ľudskej stránke.
Robert Nešpůrek: S nápadom založiť vlastnú firmu prišiel Jaroslav v čase, keď som bol na stáži v londýnskej pobočke Linklaters.
Jaroslav Havel: V Linklaters sme spolupracovali aj so spoločnosťou Deloitte a dozvedeli sme sa, že hľadajú niekoho, kto by im vybudoval partnerskú advokátsku kanceláriu. Vnímal som to ako vhodnú príležitosť, s ktorou by sa dala prepojiť myšlienka nášho vlastného projektu.
Robert Nešpůrek: Mal som vtedy od Linklaters prenajatý byt blízko Liverpool Street v centre Londýna, chodil som pešo do práce a veľmi sa mi tam páčilo. Keď mi vtedy Jaroslav volal, či sa chcem zapojiť do novovznikajúce firmy, dlho som zvažoval, či do toho mám ísť. Lákala ma ale vidina vlastného projektu a to nakoniec rozhodlo. Pamätám si, že keď som oznámil v Linklaters svoj odchod, musel som sa okamžite zbaliť a druhý deň sa z londýnskeho bytu na Liverpool Street odsťahovať.
Jaroslav Havel: Veľa kolegov nechápalo, prečo opúšťame tak dobré miesta. Niektorí nadriadení nám dokonca predpovedali, že týmto krokom sme sa odsúdili k tomu, že budeme celý život len zakladať eseročky.
Robert Nešpůrek: Pocity boli vtedy zmiešané nielen pre okolie, ale aj pre nás, pretože začiatky neboli vôbec idylické. Mali sme jednu malú kanceláriu, sedeli sme na škatuliach od počítačov a spisov. My právnici sme sa delili o jeden stôl, druhý stôl bol na chodbe a pri tom sedela naša asistentka. Opustili sme dobré miesto v špičkovej firme, išli do neistoty a nebolo vlastne cesty späť. O to viac bol človek motivovaný urobiť všetko pre to, aby kancelária uspela.
Marek Vojáček: Našou predstavou bolo vybudovať v Česku úspešnú advokátsku kanceláriu podľa britského modelu, teda firmu, ktorá bude poskytovať komplexný právny servis potrebný pre biznis a ktorá by bola na českom trhu alternatívou k medzinárodným kanceláriám. Bola ale otázka, či sa nám podarí pre túto myšlienku nadchnúť niekoľko ďalších schopných a pracovitých právnikov, ktorí by s nami tento veľmi úspešný a funkčný model dokázali uviesť do praxe.
Jaroslav Havel: Chceli sme mať pre klientov hneď od začiatku úplne nadštandardný servis, takže bolo jasné, že potrebujeme väčší tím. Cieľom bolo rýchlo sa dostať nad desať právnikov, aby sme pokryli všetky špecializácie a nemuseli klientov posielať inam, nech už budú riešiť čokoľvek. Zainvestovali sme preto do kvalitných a nákladných právnikov už od začiatku – všetci prišli z prostredia veľkej advokácie. Do pol roka nás bolo štrnásť.
Jaroslav Havel: Keď sme začínali, veľké české advokátske firmy mali okolo 30 právnikov, najväčšia Linklaters mala vrátane daniarov asi 60 ľudí. Hovorili sme si, že keď nás bude polovica, ale budeme mať špičkových právnikov a budeme zároveň veľmi tvrdo pracovať, môžeme robiť porovnateľnú prácu. Na začiatku sme často pracovali celých sedem dní v týždni.
Robert Nešpůrek: Pre rozjazd firmy bolo tiež prínosné, že sme spočiatku spolupracovali so spoločnosťou Deloitte. A našou veľkou výhodou bolo, že sme mali skúsenosť práve z Linklaters, ktorá bola vtedy celosvetovou špičkou v M&A. Mali sme teda v tomto odbore mimoriadne know-how. Dôležité ale bolo presvedčiť klientov, že práve naše vedomosti sú to rozhodujúce.
Jaroslav Havel: Spomínam si na začiatky, kedy som išiel na akvizičné rokovania do dvoch významných moravských firiem s narýchlo urobenou prezentáciou. Mali sme asi mesačné históriu a ja som sa v tendri na právne služby postavil vedľa zavedenej konkurencie. V tú chvíľu som klienta musel presvedčiť, že aj keď sme firma bez histórie, sme významne lepšia ako konkurencia v našej špecializácii na fúzie a akvizície. Našťastie sa mi to v oboch prípadoch podarilo.
Marek Vojáček: V roku 2003 skrachoval severomoravský bankový ústav Union banka a my sme v Ostrave zabezpečovali komplexnú zákazku pre insolvenčnú správkyňu Union banky. Bola to obrovská kauza, na ktorej pracovala tretina firmy, náročný konkurz regulovaný Českou národnou bankou, v ktorom boli desaťtisíce postihnutých podnikateľov. Dva roky sme na Ostravsku v podstate bývali.
Jaroslav Havel: Union banka bola vtedy štvrtou najväčšou bankou v Česku, v zásade všetci z regiónu v nej mali nejaké angažmán. Vo všetkých podobných prípadoch bolo dovtedy uspokojenie veriteľov do 5 percent a nám sa podarilo presiahnuť 30 percent, čo bol v porovnaní s inými konkurzmi mimoriadny úspech. Počas tamojšieho pôsobenia sme na severe Moravy nadviazali veľa kontaktov a získali rad klientov, preto bolo logické otvoriť pobočku práve v Ostrave.
Marek Vojáček: Už na začiatku sme mali významných slovenských klientov, ktorých sme ale obsluhovali z Česka, napríklad Železiarne Podbrezová, pre ktoré sme realizovali akvizície ako v ČR, tak aj inde v Európe. Postupne sme ale potrebovali byť slovenským klientom bližšie. Najprv sme sa snažili nadviazať spoluprácu s niektorou z tamojších kancelárií, ale to sa príliš neosvedčilo. Dopyt navyše neustále rástol, takže nám nakoniec dávalo najväčší zmysel otvoriť v Bratislave vlastnú kanceláriu.
Jaroslav Havel: Dnes na Slovensku pokrývame komplexne nielen potreby slovenských klientov, ale zároveň je kancelária v Bratislave bránou pre slovenských klientov, ktorí mieria do Čiech. Vďaka prítomnosti na Slovensku získavame veľa zákaziek pre slovenských podnikateľov pôsobiacich v Čechách.
Robert Nešpůrek: Samozrejme aj tam sme chceli byť klientom bližšie, avšak už vtedy sme Brno vnímali ako technologický húb a miesto so značným potenciálom pre rozvoj biznisu. Okrem toho je Brno aj hlavným mestom justície, sú tu kľúčové súdy a ÚOHS a je tu tiež právnická fakulta, kde môžeme nadviazať kontakty so študentmi
Robert Nešpůrek: V tom čase predstavovali najväčší podiel našej práce medzinárodné transakcie. Mali sme veľké zákazky, dobré referencie, čo naštartovalo rýchly rozvoj firmy. Lenže s krízou prišiel útlm na M&A trhu. Väčšina príjmov kancelárie pochádzala pritom z tejto oblasti a z 80 percent tieto zdroje naraz vyschli. Bolo to veľmi ťažké obdobie, ale my sme sa jednoducho spoločne rozhodli, že to zlomíme.
Jaroslav Havel: Extrémne rýchlo sme reštrukturalizovali firmu, maximálne úsilie sme venovali zmene portfólia našich služieb. Vzali sme to ako výzvu a videli ako príležitosť oproti iným kanceláriám, ktoré sa držali v úzadí, prepúšťali ľudí, osekávali náklady a čakali, čo bude. My sme ale nechceli prepúšťať, mali sme špičkový tím. Hovorili sme si, že máme veľa mladých talentovaných ľudí, tak prečo by sme ich mali vyhadzovať, keď sme ich tak ťažko hľadali.
Marek Vojáček: Zásadné vtedy bolo, že sme sa všetci spoločne zhodli, že práve v takto zložitej dobe je potrebné o to viac investovať do ďalšieho rozvoja firmy a biznisu. Okrem iného sme si radikálne znížili svoje vlastné príjmy pod úroveň niektorých zamestnancov.
Robert Nešpůrek: Klienti vtedy odchádzali od drahých medzinárodných kancelárií. Vnímali sme to ako šancu a chceli sme ju využiť. Rozposielali sme stovky ponúk a ponúkali komplexný právny servis s dôrazom na služby, ktoré boli v tom čase v súvislosti s krízou najviac žiadané. Získali sme veľa nových korporátnych klientov a napriek kríze sme ďalej rástli a naberali sme ďalších nových ľudí.
Robert Nešpůrek: Zo začiatku bolo nesmierne ťažké získavať kvalitných právnikov. Mali sme ale šťastie, že sme už vtedy dokázali presvedčiť tých najlepších ľudí na trhu, aby šli do malej začínajúcej kancelárie. S našim rastom a rozvojom sme sa postupne dostali do úplne inej pozície. Dnes sme schopní tých najlepších profesionálov na trhu ľahko nalákať, posledných sedem rokov sme najžiadanejším zamestnávateľom. O tom sa nám pred 20 rokmi ani nesnívalo.
Marek Vojáček: Je to ale nikdy nekončiaci proces. Keď sa objaví výnimočný talent a profesionál, je potrebné vyvinúť maximálne úsilie a dostať ho na našu stranu barikády, pretože buď budeme spolupracovať a navzájom si pomáhať, alebo s ním budeme bojovať o klienta. Vždy mi prišlo múdrejšie postaviť takého človeka vedľa seba.
Robert Nešpůrek: Zo začiatku sme robili väčšinu vecí dohromady, spoločne sme sa starali predovšetkým o nábor nových ľudí. Tiež si spomínam, ako som prvý profil kancelárie písal „na kolene“ v lete na dovolenke na chate v Lipensku. Jaroslav mal na starosti rokovania s obchodnými partnermi, strategický rozvoj a vedenie kancelárie po finančnej stránke.
Jaroslav Havel: Na západe je bežné, že pri určitej veľkosti už firmy automaticky musia mať profesionálny manažment na oblasti ako sú HR, financie alebo marketing a obchod. V Česku to ale nebolo zvykom. Právnici často neuznávali ďalšie odborné profesie a mali pocit, že všetko v rámci riadenia advokátskej kancelárie vedia najlepšie. Advokátske kancelárie tu boli skôr menšie, kedy sa traja alebo štyria advokáti spojili a rozhodovali všetci o všetkom. Naším vzorom však boli britské advokátske kancelárie s profesionálnym manažmentom, takže sme s postupným rastom a rozvojom firmy tento model prevzali.
Jaroslav Havel: Paradoxne najmenej flexibilní sme boli práve v začiatkoch, keď nás sedelo šesť partnerov pri stole a všetci sme rozhodovali o všetkom. Postupne sme dospeli k tomu, že musíme zrýchliť a zjednodušiť rozhodovanie a nastaviť kompetencie tak, aby rozhodoval vždy ten, kto daným veciam najlepšie rozumie, systematicky sa v nich vzdeláva a zdokonaľuje.
Marek Vojáček: Ak nejaká firma začína strácať podnikateľský drive a začína sa skôr podobať úradu, tak nemôže byť nikdy dlhodobo úspešná. Aj preto kladieme dôraz na rýchly a flexibilný systém rozhodovania, ktorý sa nám už mnoho rokov osvedčuje.
Marek Vojáček: Že je dôležité neotáľať s rozhodnutiami, ktoré sú nepríjemné. Ak je vo firme niečo zavedené, ale preukázateľne to nefunguje, je dôležité to vyriešiť čo najskôr. Len tak sa firma môže posunúť ďalej.
Jaroslav Havel: Úplne súhlasím. U nás sa toto týkalo predovšetkým personálnej oblasti.
Jaroslav Havel: Chceme sa neustále zlepšovať. Každý rok uzatvárame s tým, že revidujeme, či sme sa zlepšili, prípadne v čom, alebo naopak nie a potom sa pozeráme do budúcnosti, na čom môžeme zapracovať. Chceme byť naďalej inovatívnou firmou, ktorá je klientom dlhodobým strategickým partnerom v ich biznise. Naším cieľom je chrániť a rozvíjať naše vynikajúce renomé a hodnoty, ktoré sa s HAVEL & PARTNERS spájajú, ako sú individuálny prístup, komplexné praktické riešenia, rešpekt, dôvera a lojalita.
Marek Vojáček: Chceme tiež ďalej pracovať s tými najlepšími právnikmi na advokátskom trhu a mať im vždy čo ponúknuť, pretože advokácia je predovšetkým o ľuďoch.
Robert Nešpůrek: Vždy nás inšpirovali veľké renomované kancelárie z takzvaného Magic Circle. Prial by som si, aby sa naša kancelária zaradila medzi ne a bola trvalou súčasťou európskej advokátskej elity. Nebudeme tu tiež večne a bolo by dobré, keby firma pokračovala aj potom. Keď sa jej podarí nadviazať na prvé dve dekády aj do budúcnosti, bude to veľký úspech.
