Autor: Jaroslav Havel

Zdroj: Magazín Právo, príloha SME

„Slovensko je oveľa viac nábožensky orientovaná krajina než Česko, čo v oveľa väčšej miere ovplyvňuje súdržnosť rodín,“ hovorí partner advokátskej kancelárie Havel & Partners JAROSLAV HAVEL o ochote slovenských podnikateľov zapájať deti do chodu firiem. Advokátska kancelária Havel & Partners sa už od roku 2008 špecializuje na právne a daňové služby spojené so správou bohatstva, takzvaný wealth manažment, podnikateľom pomáha pripraviť majetok na plynulý medzigeneračný prechod, rieši pri nich aj majetkové otázky spojené s rozvodom alebo so smrťou. „Väčšina podnikateľov smrť nerieši. Bez včasného riešenia sa podľa práva stane úplne niečo iné, než klient zamýšľal,“ vraví Havel. V rozhovore tiež vysvetľuje, že legislatíva týkajúca sa správy majetku na Slovensku nie je natoľko flexibilná ako v Českej republike, nemáme predmanželské zmluvy, zverenecké fondy ani rodinné nadácie. „Ale to nevylučuje, aby v štruktúre boli zahraničné prvky,“ dodáva.

Akí klienti najčastejšie využívajú poradenstvo v oblasti generačnej obmeny a správy majetku? Môžu si to dovoliť aj menší podnikatelia s majetkom v hodnote nanajvýš stoviek tisíc eur?

Medzi našich klientov patria najvýznamnejší slovenskí a českí podnikatelia, investori, vlastníci rodinných firiem, vrcholoví manažéri, ale i úspešní športovci. Máme asi 500 súkromných československých klientov a typický privátny klient je niekto, kto disponuje majetkom 10 miliónov eur a viac. To je 80 až 90 percent našich privátnych klientov využívajúcich právne a daňové poradenstvo v oblasti generačnej obmeny a správy majetku. Potom poskytujeme tieto služby aj menším klientom, ktorí sa k nám dostali na základe referencií. Väčšinou sa jedná o klientov, ktorí patria k nejakej väčšej podnikateľskej skupine alebo sú to napríklad sofistikovaní manažéri s rýchlo rastúcim majetkom a je predpoklad, že ich majetok bude naďalej rásť a budú mať záujem o jeho správu a ochranu. Naozaj sa v tejto oblasti zameriavame na špičku podnikania. Tam patria aj tzv. budúci šampióni alebo firmy zaujímavé svojím unikátnym produktom alebo osobnosti v biznise. Sami sme boli pred 15 rokmi začínajúca, ambiciózna spoločnosť, a podarilo sa nám dosiahnuť svetovo jedinečného rastu a aj unikátne silnej pozícii v regióne strednej Európy. Vieme teda skutočne pomôcť aj stredným firmám a podporiť ich v ich raste a rozvoji, ktorý sme sami realizovali, a to nielen po právnej a daňovej stránke.

Od kedy sa klientom oplatia právne a daňové služby týkajúce sa právnej ochrany majetku? Je dôležité, aký má klient celkový majetok alebo aká je individuálna hodnota jeho firiem?

Nepozeráme sa na majetok cez jednotlivé spoločnosti, vždy nás zaujíma klient ako konečný vlastník alebo celá rodina a ich ciele. Ak to poviem odľahčene, služby týkajúce sa právnej ochrany a správy majetku väčšinou nestoja viac ako priemerné auto. Z toho vyplýva, že využitie týchto služieb sa oplatí naozaj všetkým, ktorý majú niečo čo chcú chrániť, a nemusí sa to týkať len finančnej hodnoty, ale napríklad emocionálnej. Nediskutujeme s nimi preto až tak často o podnikaní, ale zvyčajne riešime to, ako by rozdelili svoj majetok na podnikateľský a súkromný, o čo by prísť nechceli a naopak, stratu čoho ešte akceptovali. Napríklad sa pýtame, čo by chceli, aby sa dialo s ich majetkom v prípade, že zomrú. Potom zisťujeme, či a ako to majú upravené.

Čo vám odpovedajú?

Väčšina z nich smrť nerieši, upravené nástupníctvo nemajú a správu a ochranu majetku potom nastavujeme spoločne.

Správe majetku a generačnej obmene v rodinných firmách sa venujete už od roku 2008. Vyvíjala sa odvtedy minimálna hodnota majetku, s ktorou sú už pre klienta tieto služby zaujímavé?

Ako som už uviedol, výška majetku je kritériom, ale nie jediným. Vychádzame z toho, že podnikateľov, ktorí majú majetok nad 10 miliónov eur, je na Slovensku možno 500 až 800 a v Českej republike okolo tritisíc, a tých ktorí majú majetok v hodnote nad 30 miliónov eur je v ČR a SR celkom okolo 700-800. Ale nepozeráme sa na to tak striktne. Máme klientov, ktorí majú majetok v jednotkách miliónov eur, ale uvedomujú si zraniteľnosť svojho majetku a podnikania, a preto začali viac myslieť aj na jeho ochranu a majú záujem si túto problematiku ošetriť. Môžu to byť napríklad partneri poradenských firiem či top manažéri, ktorí vedia, že ďalšie roky pravidelne zarobia 200-tisíc a viac EUR, sú sofistikovaní a vzdelaní, a chcú si tu hodnotu uchovať pre deti, partnerku a podobne.

Veľa investujete do marketingu, predpokladám, že sa to prejavuje aj v poznateľnosti značky medzi menšími podnikateľmi. Obracajú sa na vás aj menej majetní podnikatelia alebo máte cenovú politiku nastavenú tak, že slúži ako prvotné sito?

Áno, s tým marketingom máte pravdu a je nás na trhu vidieť. Stáva sa nám v zásade na dennej báze, že sa na nás obracajú  dvaja-traja potenciálni klienti, ale skúsenosť nám ukazuje, že naše služby nakoniec  využije maximálne 30 % z nich.

S tými, ktorých naše právne a daňové služby zaujmú, sa ďalej rozprávame a až počas rozhovorov zisťujeme, či nie sme pre nich príliš sofistikovaní, drahí alebo veľkí v nadväznosti na typ problému, ktorý potrebujú riešiť. Keď za nami príde klient so zaujímavým podnikaním alebo majetkom, ale nemôže si nás dovoliť, tak ho radi odporučíme niektorej spolupracujúcej advokátskej kancelárii.

Na koho by sa mali títo malí podnikatelia obracať?

V Bratislave a Prahe je obrovské množstvo advokátov a môže byť problém vyhodnotiť, na koho sa obrátiť. Odporúčam preto ísť cez osobné referencie, čo je v advokácii najtypickejšie, alebo dôkladne overiť referencie dostupné o danom advokátovi napríklad na webe. V okresných mestách je právnikov menej, ale aj tam je dobrým štandardom, že tam vždy pôsobí minimálne jeden-dvaja právnici s veľmi dobrou reputáciou.

Prečo podnikatelia zabúdajú riešiť dopredu riziká vyplývajúce z náhlej smrti či rozpadu partnerstva? Potláčajú v sebe tieto myšlienky a hovoria si, že im sa to nemôže stať? 

To je veľmi ťažká otázka, dôvodov môže byť viac. V Československu sme do tzv. nežnej revolúcie historicky nemali mnohogeneračné podnikanie, podnikať sa začalo až po revolúcii. Veľa podnikateľov venovalo úsilie podnikaniu aj na úkor rodín, rástli a vytvárali hodnotu. Do toho im rôzne poradenské firmy ponúkali jednoduché formy daňovej optimalizácie, kde síce krátkodobo niečo ušetrili, ale nevytvorilo to dlhodobý systém daňového plánovania a ochrany majetku a bolo to pre nich navyše rizikové.

Takto pokračovali a viac-menej nemysleli na to, že ich podnikanie môže a bude pokračovať viac generácii. Prvé podnikateľské generácie v 90. rokoch rozmýšľali  v horizonte 1 až 15 rokov od rastu podnikania a bohatstva a neriešili veci spojené s odovzdaním vytvorených hodnôt a nástupníctvom.  Navyše, nikdy tu nebola taká úcta a dôvera k právnikom v takej podobe ako napríklad v Nemecku alebo USA, za socializmu sme boli tzv. „pracujúca inteligencia“, pokiaľ si význam tohto označenia niektorí ešte pamätajú. Vždy existovala úcta a dôvera k lekárom, ale k zbytku slobodných povolaní príliš nie.

Ako problém vnímam i fakt, že pri vzdelávaní a to i vrátane vysokoškolského sa nekladie dôraz na objasňovanie právnych rizík.

Čiže odpoveď je, že si neuvedomujú riziká a neprepisujú im vážnosť?

Áno, je to tak. Zároveň neexistovala ani 100-percentná dôvera v právnu ochranu. Je oslabená dôvera v súdy, právnikov, notárov a systém, ktorý je na zachovanie a rast hodnoty majetku nevyhnutný. Ľudia boli skeptickí aj k samotným právnikom a to z pohľadu ich odmeňovania.  Majú predstavu, že právnici sú drahí, a preto sa ich využívaniu radšej treba vyhýbať.

Keď za vami klient príde s tým, že sa chce pripraviť na odchod z firmy a jej prenechanie napríklad synovi, aký je ten úvodný postup?   

V prvej fáze riešime s klientom oddelenie osobného a podnikateľského majetku. Na to sa často v tomto regióne zabúda, podnikatelia majú pocit, že je to vlastne ich firma, nedelia majetok na svoj osobný a firemný. Až následne riešime nástupníctvo, klienta sa pýtame, ako dlho chce byť aktívny v ekonomickom živote a  zisťujeme, či chce  majetok odovzdať potomkom, postupne odovzdať manažérom alebo úplne odísť, predať firmu a z výnosu kúpiť nehnuteľnosti alebo investičné cenné papiere a vytvoriť si investičné portfólio.

Stáva as, že po debatách s vami klient úplne prehodnotí svoje úmysly s firmou? Napríklad príde niekto, kto chcel firmu odovzdať rodine, ale po debate s vami si povie, že to má veľké právne riziká, bol to zlý nápad a radšej vás požiada o asistenciu pri predaji firmy.

Nie, toto nie je vôbec typické. Klienti nad riešením priebežne premýšľajú už pred kontaktom s nami. Nebývajú to impulzívne rozhodnutia, ktoré sa dajú ľahko zmeniť. Právo nie je samoúčelné, slúži k realizácii existujúcich záujmov. Nie je zmyslom práva a právnikov, aby sme klientov navádzali na iné ekonomické záujmy, aké už oni sami majú. My iba znalosťou práva a daní pomáhame realizovať ekonomické záujmy klientov a preto nie je ani našim cieľom meniť ich obchodné rozhodnutia. Prioritne je našim cieľom dať klientom dostatok informácií napríklad na to, ako nastaviť jednotlivé fázy odovzdania firmy potomkom.

Ako dlho pred smrťou alebo odovzdaním deťom treba riešiť kontinuitu a zachovanie majetku?

Napríklad vo vzťahu k deťom odporúčame klientom, aby to s deťmi riešili priebežne a dlhodobo. Nie všetky deti musia byť dobrými podnikateľmi či manažérmi po svojich rodičoch, treba preto zistiť, či dieťa má nadanie na vedenie firmy a či ju dokáže riadiť. Ak aj nebude dobrým manažérom, potom musia rodičia vopred vycítiť, či vôbec má schopnosti aspoň vo vzťahu k správe majetku. Lebo manažovanie firmy je jedna téma, ale to, či vôbec dieťa vie uvážlivo narábať s majetkom tak, aby zachovalo jeho hodnotu alebo ho ešte zhodnocovalo, to je téma druhá. Často sa o tom rozprávame aj s privátnymi bankármi, ktorí to tiež vnímajú ako veľkú výzvu dnešnej doby. Niektorí preto robia aj semináre pre stredoškolské deti svojich privátnych klientov, aby im poskytli nejaké ekonomické základy. Ono to samozrejme má aj marketingový prvok, nakoľko sa banka takto odprezentuje pred budúcimi nástupcami a dedičmi a vytvára si k nim od mladosti vzťah.

Slovak Business Agency v minulosti robila prieskum o rodinnom podnikaní, z ktorého vyšlo, že iba 40 percent firiem neplánuje generačnú výmenu, zvyšok sa nad tým zamýšľa. Nie je to privysoké číslo?

Nepoznám presné výsledky tohto prieskumu, ale hovorí sa, že v rámci Európy úspešný prechod do druhej generácie nastane iba u cca 30 percent firiem a do tretej generácie to býva už maximálne desať percent firiem. Samozrejme, ak sa bavíme o prieskumoch typu, čo by bolo keby, tak tie čísla sú prirodzene vyššie ako reálna prax.

Je v tom rozdiel medzi Českom a Slovenskom?

Rozhodne existuje v oblasti rodinných vzťahov. Slovensko je oveľa viac nábožensky orientovaná krajina než Česko, čo v oveľa väčšej miere ovplyvňuje súdržnosť rodín. Česko je dosť ateistická, sekulárna krajina. Toto výrazne ovplyvňuje fungovanie rodín a premýšľanie rodičov o tom, ako by mala rodina a rodinné podnikanie ďalej fungovať. Na Slovensku je preto väčší trend deti zapájať do podnikania. Keď sa pozriete na významných slovenských podnikateľov mimo investičných skupín, tak vidíte, že  drvivá väčšina má potomkov zapísaných v orgánoch alebo inak zapojených do podnikania. Majú snahu sa ich nejak angažovať, hoci to nemusí byť vždy 100 percentné. Pozrel som si to kedysi veľmi podrobne a existuje na Slovensku iba pár výnimiek, a aj to iba preto, že tie deti študujú v zahraničí alebo sa vydali v cudziny. Toto zomknutie rodín ja na Slovensku v oveľa väčšej miere než v Česku.

Prečo to v Česku neplatí?

Myslím si, že Česi sú viac sekulárni, viac voľnomyšlienkarskí v tom, že chcú dať deťom voľnosť. Každý si robí svoje, otec robí jedno, dcéra druhé, syn tretie. Nelipne sa na tradícii, aby rodinné podnikanie bolo pokope v rodine. Na Slovensku sa o zapojenie rodín pokúšajú top podnikatelia vo výrazne vyššej miere.

Stíha sa legislatíva prispôsobovať požiadavkám klientov v oblasti správy majetku, wealth manažmentu, dedenia aktív? Na Slovensku napríklad nemáme predmanželské zmluvy ani zverenecké fondy.

Áno, české právne prostredie je tomu naklonené viac, moji kolegovia sa podieľali aj na príprave nového českého Občianskeho zákonníka a sme schopný nadizajnovať štruktúru držby a správy majetku európskeho formátu. Pre Slovákov je súčasná slovenská legislatíva naozaj limitovaná, ale to nevylučuje, aby v štruktúre boli i zahraničné prvky.

Napríklad holdingovú akciovú spoločnosť či družstvo na Slovensku vlastnené cez zverenecký či nadační fond v Českej republike alebo nadáciu v Rakúsku. Medzi Slovákmi sú populárne aj české fondy kvalifikovaných investorov pre ich nízke zdanenie výnosov, a to vrátane SICAVov (fondy s premenlivým základným imaním, pozn. red.). Obľúbené sú okrem nich aj rakúske nadácie. Vždy vieme nájsť najefektívnejšie riešenie.

Obavu z cezhraničnej správy majetku medzi klientmi nevnímate?

Nie.  Tým, že sa venujeme prevažne veľkým podnikateľom, ktorí z podstaty svojho podnikania pôsobia v rôznych štátoch Európy, tak oni sami poznajú slovenskú, rakúsku, českú či nemeckú právnu úpravu a nemajú s takýmto vrstvením problém.

Ako je možné v československom právnom prostredí napríklad ošetriť želanie klienta úspešného podnikateľa, aby napríklad deti dostali firmu iba v prípade, že niečo splnia?

Máme skúsenosti s trochu odlišnou požiadavkou, ktorá ale asi zodpovedá aj na túto otázku. Často sa stretávame s tým, že rodič ešte za svojho života síce prenechá podnikanie potomkom, ale chce si ponechať možnosť ovplyvniť firmu v krajnom prípade, napríklad ak by  zistil, že to prenechanie firmy nebolo najvhodnejšie. Jednoducho si uvedomí, že urobil zlé rozhodnutie a deti firmu nevedú dobre. Riešiť sa to dá, zvyčajne zmluvne. Samozrejme, dalo by sa to štruktúrovať aj pre prípad smrti, ale s tým sa nestretávame, lebo to sa deje už po ich smrti a málokoho zaujíma, čo sa stane po smrti, väčšina ľudí  chce mať majetky vyriešené ešte počas života. Tu by sme odporučili využiť naše unikátne cezhraničné know-how, kedy môžeme aj slovenským privátnym klientom ponúknuť správu majetku napríklad prostredníctvom zvereneckých fondov, rodinných nadácií a ďalších inštitútov, s ktorých zakladaním a správou máme bohaté a veľmi pozitívne skúsenosti z Českej republiky.

V západnej Európe sú populárni aj správcovia, ktorí vykonávajú vôľu klienta po jeho smrti, existujú rodinné nadácie, ktoré vedú takýto profesionálni správcovia. U nás sa tento koncept neujal?

Robíme to v menšom rozsahu, ale táto téma ešte len naberie na dôležitosti v nasledujúcich rokoch, pretože stojí a padá na správcoch. My  historicky nemáme skúsenosti viacgeneračných správcov. Je ťažké nájsť profesionálneho správcu, ktorému je možné veriť. Ak máte 60 rokov a chcete niekomu zveriť majetok s vidinou toho, že ho bude spravovať ďalších 20-30 rokov, tak to typicky musí byť niekto mladší, zároveň by mal mať adekvátne vzdelanie v oblasti práva, managementu, podnikania, investícií, ekonómie a daní. Ale sú aj v československom regióne takéto prípady, keď si klient od nás želal takúto štruktúru. Ten trh sa však bude ďalej vyvíjať, vnímam aj to, že tu pôsobia profesionáli, ktorí majú ambíciu presadiť sa ako viacgeneračný správcovia majetku, typicky ide o napr. privátnych bankárov či finančných alebo manažérskych poradcov, prípadne aj skúsených právnikov. Je to jedna z veľkých tém do budúcnosti.

Pomáhate si tak, že by ste klientom odporučili zahraničných správcov?

Nie, ale opakujem, toto bude výzvou najmä na nasledujúce roky. Aj podľa J&T Wealth Reportu je priemernému dolárovému milionárovi v krajinách východnej Európy okolo 57 rokov , čiže on si ešte stále udržiava aký taký dohľad nad majetkom a jeho správou. Takýto klient už síce uvažuje o tom, čo bude o 15-20 rokov, ale zatiaľ nehľadá správcu. Keď tí klienti budú mať 70-75 rokov, bude ich dopyt po profesionálnych správcoch oveľa väčší. Máme skúsenosti iba s tromi prípadmi, keď sme pracovali pre správcu dedičstva klientov, ktorí nečakane zomreli a mali majetok v hodnote vyšších desiatok miliónov eur. V týchto troch prípadoch tými správcami boli právnici, ktorí si boli veľmi blízki s daným zomrelým klientom. Ale sami pochopili, že rozsah toho dedeného majetku je natoľko veľký, že vyžaduje viac pohľadov a diverzifikáciu rizika – oni vykonávali správu, my sme zabezpečovali  právny a daňový servis okolo.

Bývajú vašimi klientmi aj rodinní príslušníci majiteľov firiem, nielen majitelia samotní?

Niekedy sa stáva, že sú to jeho deti, ktoré majú ambíciu zabezpečiť budúcnosť, chcú vidieť svoju úlohu. Ide často o dva typy situácií. Napríklad ide o dlhodobo chorľavého otca – podnikateľa, ktorý v ťažkých chvíľach deťom niečo priebežne sľubuje, ale vždy sa potom naštartuje, vráti k podnikaniu a nakoniec svoje sľuby nedodrží. Firma a rodina sú v takom prípade v neistote pre prípad, že by sa otcovi niečo definitívne stalo. Druhý typ situácie je ten, že ide o firmu, kde je viac spoločníkov a každý z nich má deti, ktoré majú nejaké ambície a nie je jasné, čo sa stane, ak by ich otec alebo niektorý iný zo spoločníkov zomrel. V takýchto situáciách tie deti od nás požadujú, aby sme tie debaty iniciovali v ich mene a aby sme my prišli s návrhom riešení.

Negeneruje to však spory v rodine?

Samozrejme, že áno. Predstavte si iba firmu, kde sú traja až piati spoločníci, každý z nich má najmenej dve deti, to máte šesť až desať detí, potenciálnych dedičov. K tomu si pripočítajte, že každý z nich má priemerne 1,5 manželstva. Tie deti potom vidia firmu a majú ambíciu sa podieľať na majetku tejto firmy, prípadne získať prostriedky aj na investície inde, čo prirodzene následne generuje spory.

Ako riešite milenky a nevery?

Vnímame aj túto rovinu a vždy sa na to pýtame, medzi koho a ako sa bude deliť majetok. Už pred dvanástimi rokmi, keď sme začínali so školeniami pre bankárov, tak sme si pripravili vzorový príklad úspešného podnikateľa pána Nováka, ktorý má tri deti z rôznych manželstiev, má manželku, bývalú manželku a milenku. A nechali sme v tom našom prípade pána Nováka náhle zomrieť a nakreslili sme, ako si on predstavoval, aby bol majetok a riadenie firiem rozdelené medzi deti, manželky a milenku. Nakreslili sme si tiež to, čo sa skutočne stane, ak to pán Novák nebude mať právne vyriešené ešte pred smrťou. Pretože bez včasného riešenia sa podľa práva stane úplne niečo iné, než pán Novák zamýšľal a dúfal.

Bývajú pri vysporiadaní majetkov s milencami a milenkami problémy?

Pri vzťahových veciach sú najproblematickejší športovci. Ženia sa či vydávajú často veľmi  mladí, nemajú právne a ekonomické vzdelanie a väčšinu  majetku typicky nadobudli až po svadbe. Stáva sa, že bulvár pristihne futbalistu či hokejistu pri „neštandardnej“ zábave a nie je ojedinelé, že tieto aféry potom prerastú do rozvodu a nečakaného delenia majetku.

Na akej strane zvyknete stáť v týchto sporoch?

Typicky stojíme na strane tvorcov hodnoty, či už je to ten športovec, podnikateľ – zakladateľ a podobne. Iba celkom výnimočne (a to len  v rámci vzťahu s iným existujúcim klientom, typicky rodinným príslušníkom dotknutého) stojíme na strane rozvášnených partnerov a obchodných partnerov, ktorí chcú toho tvorcu hodnoty pripraviť o čo najväčší kus majetku. Sami nás títo ľudia, našťastie, ani neoslovujú.

Ako si pri takýchto sporoch advokát zachováva integritu? Ako sa zachováte napríklad v prípade, že v rámci búrlivého rozpadu manželstva za vami príde partner alebo partnerka, ktorému ten druhý partner nechce vyplatiť peniaze a preto ho chce pripraviť o majetok.

Nepamätám si, že by sme mali takýchto klientov. Ja som už od fakulty pracoval v tzv. „veľkej“ medzinárodnej advokácii práve preto, aby som sa takýmto veciam vyhol. Snažím sa vyhýbať klientom, ktorí svoje  majetky nadobudli  „divokým spôsobom“, ako  som zdôrazňoval, naši klienti  typicky hodnoty vytvárajú a sú to úspešní podnikatelia, investori, manažéri, športovci. Pre nás je zaujímavý iba dlhodobý a trvalý vzťah s bonitným klientom budovaný na vzájomnej dôvere, vrátane toho, aby si vážil našich služieb. Navyše, ak príde klient, ktorí chce podviesť partnera pri rozvode, v ktorom sa bude deliť veľký majetok, tak s vysokou pravdepodobnosťou to nebude charakterný človek a bude často chcieť podviesť aj právnikov. Ak pre takýchto ľudí robíte, má to aj vážne reputačné riziká. Aj preto sa tomu snažíme vyhýbať.