Zdroj: Hospodárske noviny

Autori: Štěpán Štarha, Patrícia Jamrišková (rozhovor)

O povinnosti pri dedení dlhov sme sa rozprávali s Patríciou Jamriškovou a so Štěpánom Štarhom z kancelárie HAVEL & PARTNERS.

Za akých okolností môže dieťa zdediť dlhy po svojich rodičoch?

Pri dedení dedič vstupuje do majetkovoprávnych vzťahov poručiteľa v celom rozsahu, t. j. nevstupuje len do práv, ale bude musieť niesť zodpovednosť aj za dlhy poručiteľa. Jednoducho povedané, dedič nededí len majetok v rámci dedičstva, ale aj dlhy. Dedenie nemá byť pre ktoréhokoľvek dediča, teda či už dieťa, manželku alebo rodičov poručiteľa majetkovým rizikom, a preto dedič vo všeobecnosti zodpovedá za dlhy poručiteľa, ale iba do výšky nadobudnutého dedičstva.
Predmetom zodpovednosti dedičov sú len tie povinnosti, ktoré vznikli do okamihu poručiteľovej smrti a ktoré smrťou nezanikli, avšak len v rozsahu ich zdedeného podielu. Ak je dedičov viac, zodpovedajú pomerne podľa toho, aký podiel z dedičstva nadobudli. To, či o dlhoch dediči vedeli alebo či vyšli najavo až v priebehu dedičského konania, je irelevantné.

Existuje možnosť odmietnuť dedičstvo, ktoré zahŕňa dlhy? Ak áno, aký je postup?

Nikoho nemožno nútiť, aby prijal dedičstvo. Právna úprava umožňuje každému dedičovi jednak odmietnuť dedičstvo alebo v prípade, ak je tzv. predlžené, môžu sa dediči dohodnúť s veriteľmi, že im dedičstvo prenechajú na úhradu ich dlhov. Predlžené dedičstvo znamená, že dlhy sú vyššie ako hodnota majetku, alebo sú dlhy skoro rovnako vysoké ako hodnota majetku.

Vzhľadom na odmietnutie dedičstva to v praxi prebieha tak, že po smrti poručiteľa bude dedičovi doručené oznámenie o začatí dedičstva, pričom v rámci oznámenia bude dedič poučený o možnosti ho odmietnuť. K odmietnutiu dedičstva môže dôjsť dvoma spôsobmi, a to jednak ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením zaslaným súdu, a to osobne alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu. Takýto prejav vôle je však časovo limitovaný, keďže vyhlásenie o odmietnutí dedičstva je možné urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď bolo spomenuté oznámenie doručené. Odmietnuť dedičstvo možno len v celosti, to znamená, že sa odmieta celé, nie je možné odmietnuť len jeho časť.

Čo sa týka dohody dedičov s veriteľmi, je dôležité uviesť, že s dohodou musia súhlasiť všetci dedičia a tiež veritelia, ktorých pohľadávky boli dedičmi zaradené do pasív dedičstva. Ak je veriteľov viac, dohoda musí obsahovať presne, čo ktorý z veriteľov nadobúda z dedičstva. Ak je dohoda určitá, zrozumiteľná a neodporuje zákonu ani dobrým mravom, súd takúto dohodu schváli. Môže ísť napr. o situáciu, že veriteľ má pohľadávku v hodnote 100-tisíc eur a v rámci dedičstva je len nehnuteľnosť v hodnote 70-tisíc eur. Dedičia sa môžu s veriteľom dohodnúť, že mu prenechajú nehnuteľnosť na úhradu dlhu, teda na podklade dohody veriteľ získa nehnuteľnosť a dedičia nebudú nič dediť. Ak súd takúto dohodu neschváli, vykoná sa likvidácia dedičstva.

Aký je rozdiel medzi dedením dlhov v prípade manželov a v prípade detí zosnulého?

Rozdiel je len vtedy, ak mal poručiteľ v čase smrti spolu s manželom/manželkou bezpodielové vlastníctvo manželov. Ak mal, najskôr sa vykoná vysporiadanie bezpodielového vlastníctva manželov a následne sa pristúpi k dedeniu. V rámci vysporiadania bezpodielového vlastníctva manželov sa budú vysporiadavať a tzv. deliť aj dlhy manželov, teda pozostalý manžel/manželka z vysporiadania bezpodielového vlastníctva manželov môže získať aj majetok, aj dlhy.
Majetok, ktorý po vysporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov ostane ako majetok poručiteľa, bude tvoriť predmet dedičstva. Následne už v prípade dedenia neexistuje rozdiel medzi dedením dlhov v prípade manželov a v prípade detí zosnulého. Každý dedič bude zodpovedať za poručiteľove dlhy do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

Môžu veritelia vymáhať dlhy zosnulého od jeho dedičov, aj keď hodnota dedičstva nepokrýva výšku dlhu?

Veritelia sa môžu domáhať od dedičov zaplatenia pohľadávok, ktoré im vznikli voči poručiteľovi ešte za života, ale len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva – každý dedič pomerne podľa výšky nadobudnutého dedičstva. Čiže ak by hodnota dedičstva nepokryla výšku dlhu, veritelia nemôžu vymáhať dlhy nad rámec hodnoty dedičstva, a dedičia nie sú povinní splatiť dlh z vlastného majetku.

Ako ovplyvňuje spoločné vlastníctvo majetku (napríklad nehnuteľnosti) dedenie dlhov po jednom z rodičov?

O spoločné vlastníctvo môže ísť v prípade, ak manželia majú majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Smrťou poručiteľa zaniká jeho bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, a preto je potrebné vykonať vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. To znamená, že majetok sa najprv rozdelí medzi pozostalého manžela a majetok, ktorý sa bude dediť – bude predmetomdedičstva. Nepostupuje sa teda tak, že by celý majetok, ktorý mali manželia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, po smrti jedného z nich automaticky pripadol druhému manželovi.

Treba povedať, že pri vysporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov sa budú vysporiadavať aj dlhy, nie len aktíva, pričom pri tomto vysporiadaní (nie pri dedení) sa pozostalý manžel nemôže dlhov len tak zbaviť. Taktiež neplatí limitácia ohľadne zodpovednosti. Pri vysporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov manžel nie je zodpovedný len do výšky nadobudnutého majetku z vysporiadania, ako je to pri dedičstve, ale je zodpovedný za dlhy, ktoré mu z vysporiadania bezpodielového vlastníctva manželov pripadnú v plnej výške.

Po vykonaní vysporiadania bezpodielového vlastníctva sa vykoná dedenie. Predmetom ostáva teda len tá časť majetku, ktorá sa na základe vysporiadania dostala do výlučného vlastníctva poručiteľa. Dlhy po poručiteľovi, ktoré budú predstavovať pasíva dedičstva, bude možné uspokojiť len z majetku, ktorý sa stal súčasťou dedičstva, resp. dedičia majú povinnosť ich uspokojiť len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.

Časť majetku, ktorá po vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov pripadla druhému manželovi, ostáva nedotknuteľná dlhmi z dedičstva. Z tohto dôvodu veritelia, ktorí sa domáhajú zaplatenia svojej pohľadávky s ohľadom na prebehnuté dedičské konanie, nemôžu od pozostalého manžela žiadať splnenie dlhu z majetku, ktorý nadobudol z vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Ako sa rieši dedenie dlhov v prípade, že zosnulý mal viacero manželstiev alebo detí z rôznych vzťahov?

V prípade viacerých manželstiev každé za života poručiteľa zaniknuté manželstvo spôsobuje, že tento bývalý partner nie je spôsobilým dedičom. Dôležité na účely dedenia je len manželstvo, ktoré v čase poručiteľovej smrti trvalo, pričom za dediča sa môže považovať manžel/manželka z tohto manželstva. S ohľadom na uvedené teda „bývalý“ manžel nededí ani aktíva a nezodpovedná ani za pasíva dedičstva.

Ak mal poručiteľ v čase smrti manžela/manželku a mali spolu bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, najprv sa vysporiada majetok nachádzajúci sa v ňom. Potom prebehne dedičské konanie o majetku, ktorý patril poručiteľovi ku dňu smrti, do výlučného vlastníctva a majetku z vysporiadania jeho bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Pri deťoch právo nerozlišuje, z ktorého vzťahu dieťa pochádza, a každé dieťa poručiteľa má rovnaké postavenie. Jediné rozlišovanie je na maloletých a plnoletých potomkov, aj to len z dôvodu rôzneho stupňa ich ochrany. Teda každé dieťa poručiteľa, bez ohľadu na to, kto je jeho druhý rodič, má dostať rovnaký podiel na aktívach a pasívach. Taktiež bude zodpovedať za dlhy poručiteľa len do hodnoty dedičstva.

Môžu rodičia zdediť dlhy po svojich zosnulých deťoch?

Rodičia poručiteľa môžu zdediť aj dlhy zosnulých detí, ak prichádzajú do úvahy ako dedičia. Platí, že ak je osoba dedičom a je jedno, či ide o dieťa, manžela/manželku alebo rodičov poručiteľa, dedí nie len aktíva dedičstva, ale aj pasíva a dlhy. Avšak za poručiteľove dlhy zodpovedá len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.