AKÉ SÚ VÝHLIADKY DO BUDÚCNA?
Zdroj: Hospodárske Noviny, (19.10.2020)
Autori: Jaroslav Havel, Ondřej Majer
Slovenská ekonomika zažíva v súvislosti s pandémiou koronavírusu bezprecedentný šok. Je zrejmé, že mnoho doteraz veľmi dobre riadených podnikov vyjde z krízy zaťažených väčšou či menšou mierou nových dlhov. Na aktuálnosti tak naberá téma dočasnej ochrany, či riešenia situácie reštrukturalizáciou a konkurzom. Tento článok sa zameriava na možnosti a riešenia, ktoré majú podniky v súčasnej situácii, ale aj na to, aké sú vyhliadky do budúcna z pohľadu insolvenčného práva.
Súčasnú krízu spôsobenú vírusom SARS CoV-2 možno považovať za úplne mimoriadnu. Opatrenia, ktoré sa prijali na zamedzenie možnej nákazy, však mali zdrvujúci dopad na rad inak zdravých firiem v mnohých podnikateľských sektoroch. Hlavným problémom sa ukazuje nedostatok voľných peňažných prostriedkov na úhradu splatných záväzkov; v dôsledku výpadku tržieb je ohrozená výroba, či ďalšie činnosť inak fungujúcich podnikov. To z národohospodárskeho pohľadu môže viesť k sérii negatívnych javov, ako sú nárast nezamestnanosti, či celkový pokles ekonomiky.
V reakcii na krízovú situáciu sa stretávame s celým radom legislatívnych zmien a noviniek. Od začiatku vypuknutia pandémie bolo prijatých niekoľko zákonných mimoriadnych opatrení, či už vo finančnej oblasti alebo v oblasti justície, ktorých cieľom bolo zjemniť dopad prichádzajúcej ekonomickej krízy. Jedným z najvýznamnejších opatrení pre podnikateľov bola prijatá úprava dočasnej ochrany podnikateľov pred veriteľmi. Hlbšie a systémovejšie riešenie súčasnej krízy však sľubujú priniesť pripravovaný Zákon o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach, ako aj novela Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré by mali byť účinné začiatkom budúceho roka.
Ochrana managementu dlžníka
Snáď všetci podnikatelia sa aktuálne stretávajú so situáciou, kedy im obchodní partneri prestávajú platiť. Zvyšujú sa im tak záväzky po splatnosti a hrozí im špirála druhotnej platobnej neschopnosti. Hoci v Slovenskej republike nie je porušenie povinnosti podať návrh na konkurz trestným činom (ako je to napr. v susednom Nemecku), nepodanie návrhu na konkurzu včas je spojené s povinnosťou štatutárnych orgánov zaplatiť zmluvnú pokutu v sume 12.500 EUR, ako aj so zodpovednosťou za škodu voči veriteľom za nepodanie návrhu včas. V súčasne krízovej dobe však nie je v nikoho záujme, aby inak životaschopné podniky na seba podávali insolvenčné návrhy, ak je možné v budúcnosti očakávať, že ekonomická situácia podniku sa zlepší.
Dočasná ochrana prináša zásadnú zmenu vo vzťahu k povinnosti dlžníka podať návrh na konkurz z dôvodu svojho úpadku. Podnikatelia, ktorí požiadali o dočasnú ochranu, totiž túto povinnosť nemajú, pričom sú tak chránení aj pred povinnosťou zaplatiť zmluvnú pokutu za nepodanie návrhu na konkurz, či pred zodpovednosťou za škodu za nepodanie návrhu včas. Pod takouto dočasnou ochranou môžu byť podnikatelia do konca tohto roka. Na túto výnimku sa však nemôže spoliehať podnik, ktorý sa potýka s platobnou neschopnosťou dlhodobo, či sa nachádza v úpadku z dôvodov prevažne nesúvisiacich s pandémiou.
Dočasné obmedzenia práv veriteľov podať insolvenčný návrh, začať výkon záložného práva, či viesť exekúciu
Tak ako dočasná ochrana vo vzťahu ku konkurznému konaniu chráni management dlžníka, obmedzuje súčasne práva veriteľov, pretože na spoločnosť, ktorá je pod dočasnou ochranou, nie je možné podať veriteľský návrh. Pokiaľ bude veriteľský návrh napriek tomu podaný, súd konanie o ňom preruší. Dlžník sa tak nemusí obávať, že by jeho veritelia proti nemu začali konkurzné konanie.
Okrem obmedzenia veriteľov vo vzťahu k zákazu podať návrh na konkurz svojho dlžníka, dočasná ochrana chráni podnikateľov aj tak, že obmedzuje realizáciu záložného práva, či vedenia exekúcie.
Dočasná ochrana okrem uvedených výhod pre dlžníka prináša aj obmedzenia. Dlžník je povinný sa počas dočasnej ochrany zdržať konania, ktoré by mohlo viesť k podstatnej zmene v skladbe, využitiu či určeniu majetku dlžníka alebo k jeho nie zanedbateľnému zmenšeniu, pričom by mal vynaložiť úprimnú snahu, aby jeho veritelia boli uspokojení v čo najvyššej miere, pričom je povinný uprednostniť spoločný záujem veriteľov pred vlastnými záujmami alebo záujmami iných osôb; najmä nesmie rozdeliť zisk alebo iné vlastné zdroje. Tieto obmedzenia však dlžníkovi nebránia v prípadnom čerpaní štátnej pomoci v súvislosti s proti krízovými opatreniami.
S ohľadom však na ľahšiu dosiahnuteľnosť dočasnej ochrany, na ktorú nie je vyžadovaný súhlas dlžníkových veriteľov, toto riešenie vzbudzuje rozporuplné reakcie a podľa mnohých názorov môže dôjsť k zneužívaniu zo strany dlžníka a k poškodzovaniu práv veriteľov.
Zmena úpravy dočasnej ochrany v novom roku
Predložené znenie nového Zákona o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach je veľmi podobné podmienkam dočasnej ochrany, ktorú môžu podnikatelia využiť podľa súčasnej právne úpravy do konca tohto roka.
Zásadným rozdielom je podmienenie možnosť žiadať o dočasnú ochranu súhlasom nadpolovičnej väčšiny veriteľov dlžníka počítanej podľa výšky ich pohľadávok, pričom na súhlas spriaznených pohľadávok (v rámci jednej skupiny) sa neprihliada. To znamená, že ak bude spoločnosť mať záujem požiadať o dočasnú ochranu, budú s týmto rozhodnutím spoločnosti musieť súhlasiť jeho najväčší veritelia, čo vnímame ako významné obmedzenie možnosti žiadať o dočasnú ochranu.
Samozrejme, nie je možné vylúčiť, že aj nová právna úprava dočasnej ochrany bude zneužívaná dlžníkmi, ktorí toto obdobie dočasnej ochrany využijú len na oddialenie svojej povinnosti podať návrh na konkurz a zakrytie dlhodobej platobnej neschopnosti. Takýto postup spoločností môže negatívne ovplyvniť najmä malých a stredných podnikateľov, ktorí sú závislí od každej platby od svojich obchodných partnerov a v prípade, že im nebudú faktúry uhradené riadne a včas, môže to spôsobiť ich úpadok. Riziko ohrozenia najmä malých veriteľov vidíme najmä v tom, že jednak dlžník nebude k dočasnej ochrane potrebovať súhlas malých veriteľov a taktiež aj v dĺžke trvania dočasnej ochrany, ktorú si dlžník môže predĺžiť celkovo až na 6 mesiacov.
Reštrukturalizácia, spôsob dostať sa z krízy k víťazstvu
S ohľadom na súčasný vývoj situácie je možné predpokladať, že dopad ekonomickej krízy spôsobí platobnú neschopnosť viacerých veľkých podnikov. Na rozdiel od konkurzu, ktorý je likvidačným konaním pre spoločnosť, reštrukturalizácia dáva podnikateľom možnosť revitalizácie zbavením sa časti svojich starých dlhov a pokračovať v podnikateľskej činnosti. Domnievame sa preto, že oproti minulým rokom sa reštrukturalizácie podnikov stanú bežným javom. S tým bude súvisieť aj otázka financovania reštrukturalizačných opatrení a zabezpečenie nárokov veriteľov, ktorí takéto financovanie poskytnú.
Súčasný proces reštrukturalizácie na Slovensku je pomerne finančne náročný a veľa podnikov je preto na konci dňa nútených situáciu zlej finančnej situácie riešiť konkurzom. Na Slovensku zatiaľ neexistuje funkčný nástroj, ktorý by upravoval mimosúdne rokovania rôznych skupín veriteľov s dlžníkom, čo do procesu mimosúdnej reštrukturalizácie prináša neistotu a radu rizík, vrátane daňových.
Zmenu v oblasti riešenia platobnej neschopnosti by však už budúci rok mala priniesť pripravovaná legislatíva, ktorá zapracováva príslušné európske predpisy[1] a zavádza komplexné pravidlá pre tzv. preventívnu reštrukturalizáciu. Možno tak očakávať, že revitalizáciu podnikov v ťažkostiach, ktorá je v dnešnom prostredí spojená s mnohými rizikami, sa s využitím preventívnych reštrukturalizácii zjednoduší a zrýchli. Nezostáva nič len dúfať, že táto legislatívna zmena príde dostatočne rýchlo aj pre tých podnikateľov, ktorí sa stretávajú a budú stretávať s následkami krízy vyvolanej pandémiou spôsobenou vírusom SARS CoV-2.
[1]SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132
Služby kancelárie HAVEL & PARTNERS v oblasti insolvencií a reštrukturalizácií
