Autori: Štěpán Štarha, Vladek Krámek, David Neveselý

V dnešnej modernej dobe sú prostriedky usporiadania a ochrany privátneho majetku aj pre slovenských podnikateľov na dosah ruky. Správne fungujúci systém pravidiel a vzťahov pre správu majetku a podnikania, tzv. Family Office, ktorým sa dosiahne želaný efekt správy súkromného majetku a spoločnosťami, sa ešte donedávna považoval za utópiu vyspelých západných krajín. V súčasnosti už nie je potrebné za týmito inštitútmi cestovať do Švajčiarska či Luxemburska, ale toto usporiadanie je reálne dosiahnuteľné aj prostredníctvom právnych inštitútov Slovenskej a Českej republiky.

Ochrana súkromného majetku, pripravenosť štruktúry na investície či vhodné odovzdanie vytvorených hodnôt ďalšej generácii, teda nástupníctvo, sú v súčasnosti aktuálne témy v prostredí rodinných firiem. Niektorí podnikatelia si vzhľadom na súčasnú politickú a ekonomickú situáciu uvedomili zraniteľnosť svojho majetku a podnikania, a preto začali viac myslieť aj na jeho ochranu pred neočakávanými situáciami. Ďalší si zas uvedomili nepripravenosť ich štruktúry na možné rýchle investície, ktoré súčasná situácia môže priniesť, a preto potrebujú vhodne upraviť držbu, správu a usporiadanie majetku.

Iní, typickí zakladatelia rodinných firiem, sú z generácie, ktorá nadobudla a vybudovala majetok po Nežnej revolúcii. Títo momentálne prichádzajú do veku, kedy si začínajú uvedomovať potrebu riešenia vecí spojených s odovzdaním vytvorených hodnôt a nástupníctvom, pričom pri nástupníctve chcú zachovať tzv. šľachtický štandard. Teda vyhnúť sa rozdrobeniu strategického majetku v ďalších generáciách a zaistiť zodpovedajúcu podporu blízkych, verných a pre rodinu perspektívnych členov rodiny.

Práve z dôvodov uvedených vyššie podnikatelia v súčasnosti hľadajú vhodné a efektívne riešenia ich situácií, ktoré môže predstavovať práve tzv. Family Office.

Holding, ako základ každého Family Office

Tak ako každý rodinný dom musí stáť na pevnom základe, tak aj každá rodinná firma musí mať pevný a stabilný Family Office, ktorého základný kameň tvorí predovšetkým privátny (rodinný) holding, zriadený najčastejšie vo forme akciovej spoločnosti, jednoduchej spoločnosti na akcie či európskej spoločnosti.

V rámci štruktúry usporiadania majetku, holding predstavuje hranicu, kde sa láme a rozdeľuje majetok na podnikateľský, využívaný pre rozvoj ďalšieho podnikania a zveľaďovania businessu, a osobný, využívaný pre súkromné účely, aktivity rodiny či filantropiu. Holding taktiež zabezpečuje bariéru a ochranu pred rizikami, ktoré vyplývajú zo štandardného podnikania, a preto jeho funkciou nie je podnikanie, ale najmä držba a správa jednotlivých aktív, najmä majetkových účastí v obchodných (dcérskych) spoločnostiach.

Z hľadiska podnikania, holding ovláda a riadi dcérske spoločnosti, v ktorých je vhodne usporiadaný a rozčlenený jednotlivý majetok. Vďaka takémuto usporiadaniu do tzv. horizontálneho holdingu sa zabezpečuje ochrana a oddelenie rizík jednotlivých dcérskych spoločností. Pokiaľ teda komplikácie zasiahnu jednu či dve takto oddelené dcérske spoločnosti, ostatné dcérske spoločnosti a ich majetok ako aj majetok holdingu ostane nedotknutý.

Jednou z dôležitých funkcií holdingu je aj redistribúcia zisku generovaného dcérskymi spoločnosťami ovládanými práve týmto holdingom do holdingu, ktorý tieto finančné prostriedky ďalej investuje, všetko v daňovo priaznivom režime v súlade so národnou legislatívou a európskou smernicou.

Z hľadiska súkromného je vhodné holding doplniť o iný osvedčený právny inštitút, ktorý sa následne stane bezpečným prístavom rodinného majetku, umožňujúcim okrem držby majetku aj jeho distribúciu k členom rodiny a ochranu pre ďalšie generácie. Týmto právnym inštitútom môže byť zverenecký alebo súkromný nadačný fond zriadený podľa českého práva. V prípade väčších rodín môžu byť zriadené aj dva alebo tri fondy, pre každú rodinnú vetvu jeden.

Pri zvereneckom fonde ide o obdobu v zahraničí známych a po stáročia osvedčených inštitútov, akými sú trusty či privátne nadácie. Rast dopytu po týchto riešeniach je spôsobený aj aktuálnou neistotou ohľadom vývoja ekonomiky a potrebou lepšie si chrániť majetok a snahou klientov diverzifikovať riziká. V neposlednom rade popularitu týchto riešení zvyšujú i očakávané daňové zmeny či reformy s možným zavedením dedičskej dane, dane z majetku či dane z bohatstva, ako je tomu už teraz v celej rade geograficky blízkych európskych krajinách.

Prostredníctvom tejto nadstavby sa zabezpečuje vhodné odovzdanie majetku ďalšej generácii, avšak so zachovaním nedeliteľnosti majetku. Majetok ostane navždy pevne v rukách najbližšej rodiny a nebude rozdrobený napr. k ex-manželom/ex-manželkám či iným osobám mimo hlavnej rodiny zakladateľa rodinnej firmy. Fond predstavuje aj „nárazový vankúš“, ktorý ochráni potenciálnych nadobúdateľov od premrhania náhle nadobudnutého dedičstva. Majetok je z fondu vyplácaný postupne v splátkach, vo väčšom množstve len keď je to vhodné a potrebné (na štúdium, svadbu, či liečbu a iné). Slováci môžu, a aj zriaďujú, nadačné a zverenecké fondy podľa českého práva, nakoľko slovenské dedičské právo im nevie zabezpečiť vyššie opísané funkcie podľa ich želania.

Pri vytváraní štruktúry Family office, teda holdingovej štruktúry, vhodne doplnenej o trust či nadáciu, je možné vydať akcie rôzneho typu, napr. akcie distribučné (dividendové) väčšinou bez hlasovacích práv pre fond, ktoré budú zabezpečovať kumulovanie ľubovoľného podielu finančných prostriedkov vo fonde, či akcie riadiace (kmeňové) s hlasovacími právami, ktoré budú ponechané v dobrých rukách otca zakladateľa či vybraného nasledovníka alebo iné, ktoré môžu byť vhodne prenechané deťom či vnúčatám podľa vhodnosti ich zapojenia do rodinnej firmy. Kombinácií usporiadania je nekonečné množstvo.

Vytvorenie chytrej, funkčnej, avšak nekomplikovanej, štruktúry správy a riadenia majetku aj so zapojením súkromného nadačného fondu alebo trustu nie je časovo náročné. Podľa našich skúseností je možné takúto štruktúru vytvoriť približne do troch mesiacov od prvého stretnutia s klientom. Náklady na správu závisia od komplikovanosti a veľkosti štruktúry, avšak za bežných okolností nie sú vyššie ako náklady na prevádzku bežnej spoločnosti s ručením obmedzeným.

Rokmi odskúšané a fungujúce riešenia rodín Porsche alebo Baťa

Za ideálny príklad modernej a efektívnej správy privátneho majetku môže slúžiť práve štruktúra usporiadania majetku slávnych rodinných firiem Porsche či Baťa. Štruktúra týchto rodinných firiem sa zhoduje s vyššie popísanou štruktúrou, t. j. s vytvorením holdingu vhodne prepojeným s iným právnym inštitútom (fondom).

Rodina Porsche Piëch, zaoberajúca sa automobilovým priemyslom, ovláda svoje zásadné aktíva v rámci skupiny prostredníctvom Porsche Automobil Holding SE, ktorá vykonáva funkciu privátneho holdingu rodiny zakladateľa Ferdinanda Porshce-Piëch. Práve vďaka rodinnému holdingu sa rodine Porsche podarilo zabezpečiť nerozdrobiteľnosť podielov do jednotlivých rodinných vetiev, ponechať si rozhodujúci vplyv a pritom vlastniť len minoritný podiel v celom koncerne, a tak riadiť v podstate celú skupinu Volkswagen.

Rodina slávneho obuvníka Tomáša Baťu, ktorý so svojim obuvníckym biznisom expandoval aj na územie Slovenska a pomohol vybudovať celé mesto Baťovany (dnešné Partizánske), sa dopracovala k podobnému usporiadaniu rodinnej firmy, na ktorej čele je postavený práve holding.

Obe rodinné firmy sú navyše vhodne doplnené práve o trust alebo stiftung (nadáciu), ktoré predstavujú rodinný prístav pre majetok rodiny v širšom poňatí. Vyššie uvedený model je veľmi jednoduchý a je možné ho zriadiť a spravovať za veľmi rozumných cenových podmienok. Teda nie je určený len pre správu impérií, ktoré vytvorili vyššie uvedené rodiny, ale je dostupný bežnej rodinnej firme. Pre Slovákov ťažko uchopiteľný trust či rodinná nadácia však predstavuje vo svete overený a odskúšaný inštitút, štandardný model držby, správy a usporiadania súkromného majetku, prostredníctvom ktorého sa umožňuje efektívna redistribúcia finančných prostriedkov ďalším generáciám, avšak so zachovaním nedeliteľnosti majetku.