Autori: Kateřina Slavíková, Martina Rievajová, Diana Gregová

Duálna kvalita potravín bola v minulých rokoch často diskutovanou témou, ktorá upútala pozornosť nielen spotrebiteľov a médií, ale aj európskych inštitúcií. Na Slovensku začal od 1. júla 2024 platiť výslovný zákaz marketingu duálnej kvality tovarov vrátane potravín a posledné mesiace možno sledovať snahy dozorných orgánov o prvé kontroly podľa novej legislatívy. Naproti tomu, v Českej republike Štátna poľnohospodárska a potravinárska inšpekcia (SZPI) obdobné kontroly vykonáva už roky a aktuálne zverejnila recentné informácie o tejto problematike na základe už prebehnutých kontrol. Aká legislatívna zmena naštartovala kontrolu duálnej kvality potravín na Slovensku? Aký prístup ku kontrolám volia jednotlivé krajiny? A aké dopady to má pre výrobcov aj spotrebiteľov?

AKTUÁLNY VÝVOJ NA SLOVENSKU:

ZÁKAZ DUÁLNEJ KVALITY PRIAMO MÁ SVOJU ZÁKONNÚ DEFINÍCIU

Na Slovensku bolo dlhodobo problematické postihovať duálnu kvalitu tovaru. Dozorným orgánom totiž chýbala najmä výslovná právna opora, aby mohli duálnu kvalitu tovarov kontrolovať a aj postihovať.

Od 1. júla 2024 sa však na Slovensku nadobudla účinnosť nová spotrebiteľská regulácia (o čom sme písali TU), ktorá okrem iného zaviedla novú nekalú obchodnú praktiku. Podľa nej sa obchodník dopúšťa klamlivej praktiky, ak:

• prezentuje tovar zhodný s tovarom uvedeným na trh v inom členskom štáte EÚ, pričom
• tento tovar má odlišné vlastnosti alebo zloženie.

Nová regulácia jedným dychom dodáva, že vyššie uvedené pravidlo neplatí paušálne a existujú z neho výnimky, a síce:

• Odlišnosť musí byť podstatná. Nestačí, že posudzovaný tovar má odlišné zloženie, ale je potrebné, aby sa odlišoval podstatne, a preto by zámena marginálnej zložky potraviny nemala byť ihneď považovaná za zakázanú praktiku;
• Aj podstatná odlišnosť môže byť obhájiteľná. Pokiaľ sa tovar líši v podstatnej zložke alebo vlastnosti, môže obchodník tento rozdiel odôvodniť objektívnymi a legitímnymi faktormi. O také faktory pôjde najmä v prípade, že rozdiel v zložení vyplýva z lokálnych právnych predpisov (napr. ak lokálny právny predpis vyžaduje určité množstvo ovocnej šťavy, aby sa výrobok mohol nazývať ovocným nektárom).

Nová právna úprava pritom nezavádza osobitné pravidlá pre duálnu kvalitu v prípade potravín, a preto sa ich prípadná duálna kvalita posudzuje iba podľa všeobecnej spotrebiteľskej legislatívy.

Zaujímavosťou je tiež to, že nová slovenská právna úprava považuje za nekalú praktiku explicitne „iba“ marketing tovaru so znakmi zakázanej duálnej kvality, čím sa napríklad líši od českej právnej úpravy, ktorá zakazuje umiestňovanie potraviny porušujúcej toto pravidlo, ako také.

Vzhľadom na čerstvosť slovenskej právnej úpravy nemožno s istotou povedať, ako sa dozorné orgány s takýmto, zrejme nezamýšľaným, zúžením zakázanej praktiky vysporiadajú.

ČO AK OBCHODNÍK ZÁKAZ PORUŠÍ?

V prípade porušenia zákazu bude obchodník čeliť tak sankciám zo strany dozorného úradu, ako aj prípadným nárokom samotných spotrebiteľov.
V takom prípade je dozorný orgán oprávnený uložiť obchodníkovi pokutu až do výšky 200 000 EUR.

Okrem toho môžu spotrebitelia požadovať odstúpenie od zmluvy, právo na nápravu a náhradu škody.

ZAČALI NA SLOVENSKU KONTROLY?

Na rozdiel od činnosti SZPI nie je na Slovensku jasné, či regionálne orgány Štátnej potravinovej správy už začali vykonávať kontroly, pričom prípadné výsledky kontrol neboli v čase prípravy tohto článku verejne známe.

Je však isté, že potravinová správa má záujem ich vykonávať. Svedčí o tom aj oznámenie uverejnené na webových stránkach potravinovej správy, ktoré vyzýva spotrebiteľov, aby sa zapojili do zisťovania duálnej kvality a v prípade, že majú podozrenie na rozdielnu kvalitu, zaslali potravinovej správe prostredníctvom formulára informáciu o takej potravine.

Vzhľadom na to to, že Štátna potravinová správa vydala jeden metodický pokyn ku kontrolám (SZPI ČR má k dispozícii už 5. verziu metodiky, ktorá je k dispozícii TU), ktorý sa navyše odvoláva predovšetkým na všeobecné odporúčania inštitúcií EÚ, nemožno s istotou predpokladať, ako budú samotné kontroly prebiehať.

Z pokynu možno vyvodiť, že pri posudzovaní tejto nekalej obchodnej praktiky bude rozhodujúce, či:

• sú rozdiely medzi rovnako označeným tovarom pre spotrebiteľov jasne rozoznateľné;
• spotrebiteľ má skutočný prístup k podstatným informáciám o rozdieloch;
• ako obchodník rozdiely odôvodňuje.

Preto je potrebné byť na kontroly pripravení a pri navrhovaní obalov, označovaní alebo marketingu potravín myslieť na prevenciu klamlivého označovania potravín.

AKTUÁLNY VÝVOJ V ČESKEJ REPUBLIKE:

AKO SA HĽADAJÚ PODOZRIVÉ PRODUKTY?

Od roku 2021, kedy v Česku začal platiť zákaz duálnej kvality potravín (o čom sme písali TU) až do roku 2023 vykonala SZPI rad rozsiahlych monitoringov v Českej republike a ďalších členských štátoch EÚ. Cieľom týchto inšpekcií bolo vytipovať produkty, u ktorých by mohlo dochádzať k porušeniu zákazu duálnej kvality. Výber zahŕňal približne 150 vzoriek potravín rôznych kategórií, od mliečnych výrobkov cez cukrovinky až po trvanlivé produkty známych značiek i privátnych značiek.

Pri monitoringu inšpektori hodnotili niekoľko aspektov, ako napríklad vzhľad obalu, rozdiely v zložení či odlišnosti v senzorických vlastnostiach a spôsob informovania spotrebiteľa o prípadných rozdieloch.

Výsledky týchto analýz potom poslúžili ako základ pre následné úradné kontroly.

AKÝ JE STAV ÚRADNÝCH KONTROL?

Na základe výsledkov monitoringov a podnetov od spotrebiteľov sa od roku 2022 začalo osem kontrolných vyšetrovaní zameraných na podstatné rozdiely v zložení či vlastnostiach potravín uvádzaných na trh v Českej republike oproti referenčným produktom z iných členských štátov EÚ.

K aprílu 2024 bolo porušenie zákazu duálnej kvality konštatované iba v jednom prípade. Išlo o rozdiely v použitých rastlinných olejoch (produkt z Nemecka a Rakúska obsahoval slnečnicový olej, česká vzorka palmový olej).

AKO PRAKTICKY REAGUJÚ VÝROBCOVIA?

Za posledné tri roky sa problematika duálnej kvality potravín posunula významne dopredu. Hlavnými trendmi sa stalo:

1. Zjednocovanie receptúr naprieč EÚ: tento prístup je považovaný za najviac žiaduci a prispieva k vyššej dôvere spotrebiteľov.
2. Úprava obalov: mnohí výrobcovia zmenili vzhľad produktov, aby spotrebitelia mohli produkty jednoznačne odlíšiť (zmena farieb, fontu písma, obrázkov, prípadne zmena názvu).
3. Regionálne prispôsobenie: niektorí výrobcovia uvádzajú na rôzne trhy produkty s odlišnými príchuťami alebo variantmi (napr. v Rakúsku sú na trh uvádzané krekry s príchuťou paradajky, cesnaku, pre ČR je potom dostupná iba príchuť špenát).
   

Aj na základe zhrnutia situácie v oboch krajinách vyššie možno uzavrieť, že téma duálnej kvality potravín je viac než aktuálna. Je preto potrebné byť na prípadné kontroly pripravení a pokiaľ možno, prijať preventívne opatrenia.

V advokátskej kancelárii HAVEL & PARTNERS sme pripravení vám pomôcť s posúdením vhodného označovania potravín, správnej komunikácie o kvalite potravín a v prípade potreby poskytnúť rýchlu a adresnú pomoc v prípade kontrol. Budeme radi, keď sa na nás obrátite!