Zdroj: startitup.sk
Pandémia koronavírusu negatívne ovplyvnila väčšinu segmentov. Slovenské firmy bankám doručili minimálne 10 000 žiadostí o odklad splátok, čo potvrdzuje, že nové firmy to vplyvom klesajúceho výkonu ekonomiky rozhodne nemajú jednoduché. Niektoré startupy a firmy sa však nachádzajú v mínusových číslach aj z iného dôvodu, než je nestabilná ekonomika. Nepriaznivú situáciu môžu spôsobiť aj základné chyby, ktoré môže startup spraviť – zlá realizácia nápadu či jeho neosvedčenie sa na trhu. Ako výsledok tak môžu čeliť finančným problémom a záväzky prevýšia majetok či prichádzajúce investície. Čo potom? Dokáže sa startup vyhrabať z tekutého piesku?
V súvislosti s dlhmi je v prvom rade dôležité rozlišovať, či spoločnosť je v stave platobnej neschopnosti alebo predĺženia.
Práve preto sa existencia platobnej neschopnosti posudzuje testom likvidity, v ktorom sa porovnávajú záväzky po splatnosti s finančným majetkom spoločnosti. V mysli podnikateľa síce môže ísť o bežnú situáciu, no tento stav môže eventuálne vyústiť až do konkurzu. Už prvé známky insolvencie treba brať veľmi vážne.
Súvahovým testom (balance sheet test) sa zisťuje, či má spoločnosť viac ako jedného veriteľa a súčasne hodnota jej záväzkov prevyšuje hodnotu jej majetku. V ňom sa porovnáva účtová hodnota celkového majetku s celkovou hodnotou záväzkov. V prípade mínusových čísel vo výsledku testu musí spoločnosť podať návrh na konkurz. Ak ho nepodá, hrozí konateľom spoločnosti zaplatenie pokuty v sume 12 500 €.
Drvivá väčšina moderných startupov je financovaná z investorských fondov rôznych korporácií alebo jednotlivcov a roky očakávajú, že budú v mínuse, kým sa dostanú do zelených čísel. Základná charakteristika startupov im však v prípade potenciálneho konkurzu hrá do karát. „Pre účely zisťovania úpadku sa do posúdenia predĺženia medzi záväzky nezarátavajú finančné zdroje, ktorými je startup financovaný spriaznenými osobami, napríklad zakladateľmi alebo akcionármi,“ zdôrazňuje právny expert Ondřej Majer z advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS. V prípade startupov je najviac významné, že sa pri súvahovom teste prihliada aj na očakávané výnosy ďalšieho podnikania, ak je možno odôvodnene predpokladať – to je pre startupy od začiatku kľúčové.
Sú dve možnosti, ako môžu spoločnosti zvládnuť krízové obdobie bez vyhlásenia konkurzu reštrukturalizáciou, alebo vyhlásením dočasnej ochrany. Reštrukturalizácia je pritom s konkurzom častokrát nesprávne zamieňaná. Ide o proces, ktorý má pomôcť v pokračovaní činnosti obchodnej spoločnosti, pričom konkurz je likvidačný proces a vedie k zrušeniu spoločnosti. Spoločnosť počas reštrukturalizácie naďalej podniká a platí každodenné náklady. Naopak, svoje staré dlhy hradí v novej výške a novej lehote splatnosti podľa reštrukturalizačného plánu, ak ho schvália veritelia.
Druhou možnosťou pre firmy v kríze je dočasná ochrana spoločnosti pred svojimi veriteľmi. Najmä počas pandémie koronavírusu musia majitelia spoločností najskôr uhrádzať mzdy zamestnancov a vynakladať nevyhnutné náklady na chod prevádzky. Takto sa dostávajú do omeškania s platením svojich faktúr veriteľom. Dočasná ochrana však neslúži na riešenie zlej finančnej situácie, ale poskytuje možnosť prežiť krízu a na prechodnú dobu troch alebo šiestich mesiacov sa ochrániť pred veriteľmi. Avšak, podľa nového zákona o dočasnej ochrane je k jej schváleniu potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny nespriaznených veriteľov.
Ak spoločnosť už v čase žiadania o dočasnú ochranu vie, že sa jej dlhy budú len navyšovať a nemá predpoklad, že po skončení dočasnej ochrany ich bude vedieť splatiť, nemala by o ňu žiadať. Tak môže negatívne ovplyvniť aj iných podnikateľov, ktorí na svoje platby čakajú, ale na konci dňa však zaplatené za ne nedostanú.
„Recept na to, ako sa zadlženiu a insolvencii vyvarovať vo všeobecnosti neexistuje. Jedinou cestou je podnikať tak, aby spoločnosti nevznikala strata. Pre zachovanie prevádzky je najdôležitejšie mať k dispozícii v zálohe stále nejaký likvidný majetok, ktorým sa dajú pokryť menšie výkyvy na trhu,“ poznamenáva Ondřej Majer, partner advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS. Ak sa podnikateľ dostane do úpadku či insolvencie, je to iba jeho zodpovednosť. V takýchto prípadoch zákon stanovuje určité hranice, v rámci ktorých je potrebné podnikať. Pozitívne krivky zisku ale aj strát je potrebné riešiť najmä včas, efektívne a spravodlivo. „V prípade, že k úpadku dôjde, prichádza na rad insolvenčné právo, ktoré má efektívnym a spravodlivým spôsobom rozhodnúť o ukončení alebo pokračovaní podnikania spoločnosti v kolektívnom záujme veriteľov,“ dodáva Ondřej Majer.
