Zdroj: Forbes

Autori: Štěpán Štarha (rozhovor)

Prednedávnom Forbes priniesol dva príbehy slovenských firiem, ktoré otvorene kritizovali spôsoby veľkých čínskych online trhovísk. Podnikatelia v nich opísali, ako parazitovali na ich značke, kradli originálne fotografie a predávali napodobneniny ich produktov.

Nie sú to jediné porušenia, ktorých sa veľkí čínski obchodníci dopúšťajú. Právnik Štěpán Štarha z advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS opisuje aj príbehy vlastných klientov, ktorí čelili podobným praktikám.

„Máme prípady, v ktorých boli čínski podnikatelia natoľko extenzívni, že si zaregistrovali v Európe názvy domén, ktoré boli podobné doménam našich klientov. Takéto domény potom odkazovali na čínsky e-shop,“ hovorí v rozhovore pre Forbes. Výsledkom bolo, že lokálny online predajca prichádzal o objednávky.    

Veľké čínske online trhoviská kradnú fotky produktov a predávajú pod nimi napodobneniny. Označili by ste to za nekalé obchodné praktiky?

Na úvod by som vo všeobecnosti povedal o problematike v širšom kontexte, pretože to, čo spomínate, je ten najflagrantnejší príklad porušovania právnych predpisov. Ku všeobecne typickým prípadom porušovania právnych predpisov zo strany zahraničných e-shopov a online trhovísk patrí klamanie spotrebiteľov, nekalá súťaž či porušovanie práv duševného vlastníctva.

Vo všeobecnosti na slovenskom trhu panuje medzi lokálnymi podnikateľmi v e-commerce negatívny sentiment voči online trhoviskám, teda aj tým, ktoré sa správajú korektne. Niektoré veľké online trhoviská často využívajú medzery v právnych predpisoch, čím získavajú výhodu oproti menším lokálnym hráčom v e-commerce sektore. Napríklad tým, že profitujú z nedodržiavania regulačných predpisov. Mnoho našich klientov má preto ťažké srdce na online trhoviská a volá po náprave, aby dodržiavali rovnaké pravidlá ako lokálne e-shopy.

Kradnutím fotiek to len začína

Čoho sa teda mohlo dopustiť online trhovisko v našom prípade pri kradnutí fotiek?

Môžem povedať, že v prípade slovenskej podnikateľky, ktorej prípad bol vo vašom článku spomenutý, ide z nášho pohľadu o porušenie práva hneď v niekoľkých oblastiach. Z môjho pohľadu ide určite o nekalú obchodnú praktiku z hľadiska zákona o ochrane spotrebiteľa. Konkrétne ide o klamlivé konanie, ktoré môže zapríčiniť nebezpečenstvo zámeny s iným produktom.

Vidím tam aj autorskoprávnu rovinu, pretože fotografie sú autorským dielom, ktoré podlieha ochrane podľa autorského zákona. Bez súhlasu autora je možné fotografie použiť len v súlade so zákonom stanovenými výnimkami, a to predovšetkým na osobnú potrebu fyzickej osoby. Okrem týchto zákonom stanovených výnimiek nemôže tretia osoba bez súhlasu autora fotografie používať. Druhú rovinu teda predstavuje porušovanie autorských práv zo strany osoby, ktorá na online trhovisku neoprávnene zverejnila fotky produktov.

V neposlednom rade, ak sa s pomocou spomínaných fotiek predávajú napodobneniny produktov, môže to byť považované za nekalú súťaž. Skutková podstata by bola v tomto prípade vyvolávanie nebezpečenstva zámeny produktov.

Ako sa môžu proti krádežiam fotiek slovenskí podnikatelia brániť, ak sa takéto incidenty opakujú?

Prvým krokom je kontaktovať online trhovisko a požadovať nápravu. Pokiaľ nebude žiadosti vyhovené, neostáva nič iné len obrátiť sa na advokátsku kanceláriu špecializujúca sa na oblasť práva duševného vlastníctva a postupovať výzvou smerovanou na konkrétneho obchodníka či online trhovisko. To má totiž tiež zo zákona povinnosť odstraňovať protiprávny obsah. Pokiaľ tieto možnosti zlyhajú, je možné sa obrátiť na Slovenskú obchodnú inšpekciu a v neposlednom rade aj na súd.

Dokáže Slovenská obchodná inšpekcia zasiahnuť proti zahraničným gigantom?

Kameňom úrazu je skutočnosť, že ak na Slovensku obchodník nepôsobí, vymáhanie právnych nárokov bude komplikovanejšie. Výkon rozhodnutia by mohol prebiehať napríklad v domovskej krajine obchodníka, teda napríklad v Číne. To je najväčšia prekážka. Čínske online trhoviská a najmä obchodníci, ktorí cez nich predávajú tovar, ťažia z toho, že cesta k nim je dlhá a tŕnistá, menším obchodníkom sa ju nevyplatí absolvovať.

Online trhoviská sa bránia argumentom, že sú len platformou, sprostredkovateľom medzi obchodníkom a zákazníkom. Môže sa online trhovisko takto zbaviť zodpovednosti?

Online trhoviská nie sú primárne zodpovedné za obsah ponuky produktov, ktorá sa na nich objavuje. Problematike sa venuje Európska únia v nariadení o digitálnych službách (Digital Services Act, pozn red.), z ktorého vyplýva, že pokiaľ online trhovisko nezabezpečuje odstraňovanie nezákonného obsahu, môže byť v niektorých prípadoch považované za spoluzodpovedné. V prípade zistení porušenia povinností podľa DSA hrozí online platformám pokuta až do výšky šesť percent celosvetového ročného obratu.

Môže byť napríklad vodoznak spôsobom, ako si firmy ochránia svoje fotografie?

Vodoznak môže byť praktickým nástrojom, ale ide len o komplikáciu pre druhú stranu, keďže technické prostriedky ho už dnes dokážu odstrániť. Súčasne môže poškodiť lokálneho predajcu, pretože fotografie s vodoznakom nemusia pôsobiť na stránkach pekne.

Dôležité je byť schopný v prípadoch krádeží fotiek dokázať, že tie fotografie sú moje. Napríklad mať faktúru objednávky na fotenie či súbor fotiek. Je potrebné skutočne preukázať, že sú fotky moje a doložiť v prípade sporu, že mi k nim prináležia autorské práva.

Kedy je možné cudzie fotky použiť a kedy ide už o zásah do autorského zákona?

Fotografie sa považujú za autorské dielo. Vytvorením fotografie k nim automaticky vzniká autorovi autorskoprávna ochrana. Autorské právo nie je založené na registračnom princípe. Je založené na tom, že autor vytvorí dielo a od toho momentu je dielo chránené.

Fotografie je možné použiť len so súhlasom autora alebo osoby, ktorej k nim udelil autor licenciu. Ak si dá e-shop nafotiť produkty, mal by mať pokrytú licenciu k používaniu týchto fotografií. Tretia osoba fotky používať nesmie. Výnimkou je využitie na osobnú potrebu fyzickej osoby. Ja si môžem stiahnuť fotky, ale podnikateľ takúto výnimku nemá a cudzie fotografie pre svoje podnikateľské účely používať nemôže.

Napodobneniny sú komplexný problém

Prejdime na tému výroby napodobnenín, predovšetkým z Číny. Je ich výroba a predaj porušením obchodných praktík?

Ak ide o kópiu výrobku, ide o porušenie na viacerých rovinách. Prvá rovina je nekalá súťaž. V takomto prípade ide o vyvolanie nebezpečenstva zámeny produktov, parazitovanie na značke či iné skutkové podstaty. Ďalšou rovinou je klamlivé konanie vo vzťahu ku spotrebiteľom. Ako spotrebiteľ sa môžem domnievať, že nakupujem produkt, ktorý poznám od iného výrobcu, len za nižšiu cenu. Nakoniec dostanem niečo podobné, ale s horšou kvalitou.

Ako sa proti tomu brániť?

Pri určitých produktoch je priemyselnoprávna ochrana prakticky nemožná. Napríklad pri smartfónoch existuje dobrý spôsob ochrany. Je to napríklad ochrana dizajnu, ktorá chráni vzhľad výrobku. Tento spôsob využívajú klienti nielen vyrábajúci telefóny, ale napríklad aj tenisky.

Na druhej strane však nie je ochrana dizajnu možná pri produktoch, kde je podoba podstatou technickej funkcie produktu. Napríklad pero. Ak má však špecifický tvar, tak už to možné je.

Ak mám ochranu dizajnu, je jednoduchšie právne napadnúť predaj falzifikátu. V takomto prípade už je možné využiť aj colníkov, ktorí môžu zásielky zabaviť. Využitie priemyselnoprávnej ochrany je výborná možnosť, ako sa ochrániť pred napodobneninami.

Aké sú ďalšie možnosti ochrany?

Ďalej je možnosť registrácie ochrannej známky na národnej, európskej a medzinárodnej úrovni. Pokiaľ máte značku, odporúčam klientom chrániť ju ako ochrannú známku. Či už ide o logo, slogan alebo názov firmy. Sofistikovanejšie technologické vynálezy je možné ochrániť pomocou patentu alebo úžitkového vzoru.

Máte osobnú skúsenosť, kedy advokátska kancelária zastupovala v nejakom spore klienta voči veľkým online trhoviskám?

Zastupovali sme klientov v sporoch voči čínskym aj nečínskym online trhoviskám. Na druhej strane naša kancelária zastupovala aj online trhoviská. V celom rade prípadov sa nám podarilo dospieť k riešeniu problému vzájomnou dohodou.

Máme prípady, v ktorých boli čínski podnikatelia natoľko extenzívni, že si zaregistrovali v Európe názvy domén, ktoré boli podobné doménam našich klientov, ale odkazovali na čínsky e-shop. Lokálny online predajca následkom toho prichádzal o návštevníkov stránky, ktorí išli na falošnú doménu. V tomto prípade vedieme doménové spory, aby ich náš klient získal do svojho vlastníctva a čínsky podnikateľ ich nemohol zneužívať.

O čo presne išlo? Čínsky podnikateľ tam urobil malú zmenu v názve domény?

Presne tak. Nebola to ani malá zmena. Poviem to na príklade, ktorý by bol anonymizovaný. Napríklad na doméne našej advokátskej kancelárie. Máme webovú stránku www. havelpartners.sk. Tá zmena v názve by vyzerala na www. havelpartnersslovensko.sk. K doménam si teda napríklad doplnili koncovku. Bol tam celý názov klienta, len si k nej niečo doplnili.

Skúste opísať prípad, v ktorom ste zastupovali online trhovisko.

V týchto prípadoch sa skôr častejšie zaoberáme nastavením obchodných podmienok. Nebojujeme tam spravidla proti niekomu, kto by ponúkal nejaký falošný produkt.

Počet sporov s trhoviskami narastá

Pocítili ste ako advokátska kancelária viac prípadov, kedy sa menší lokálni podnikatelia domáhajú svojich práv voči veľkým online trhoviskám?

Je ich viac. Pre tých menších je to komplikované riešiť do úplného konca. Cieľom nekalých praktík veľkých online trhovísk sú práve menší hráči. Uvedomujú si, že menší podnikateľ má menej možností, ako sa s nimi súdiť. Je to iné, než by si to dovoľovali voči veľkým korporáciám.

Je riešením, že by sa poškodení spájali do väčšieho celku a spoločne by bojovali proti takýmto praktikám?

Skupinové žaloby sú v súčasnosti veľkou témou. Naprieč Európou sú prijímané zákony o skupinových žalobách. Tento spôsob môže byť cestou, ako spojiť sily a viesť súdny spor. Vnímame, že online trhoviská cítia riziko zo strany skupinových žalôb. Je to pre nich veľká téma. Individuálne žaloby menších subjektov ich až tak netrápia. Riziko spojené so skupinovými žalobami je však pre nich výrazne vyššie.

Viete uviesť ešte nejaký príklad z vašej praxe, pri ktorom došlo k porušeniu duševného vlastníctva?

V jednom prípade sme zastupovali spoločnosť Apple proti prihláške ochrannej známky. Ich slogan bol „Think different“. Švajčiarsky výrobca hodiniek Swatch, ktorý rozhodne nie je žiadnym podvodníkom, si zaregistroval ochrannú známku s názvom „Tick Different“. V námietkach sme argumentovali, že ochranná známka je zameniteľná s ochrannou známkou spoločnosti Apple. Uspeli sme na súde v Prahe. Je to pekný príklad ochrannej známky ako nástroja ochrany reklamného sloganu.

Ak sa chcem ako podnikateľ chrániť, tak sa musím zamyslieť nad tým, čo je spôsobilé u mňa k ochrane, aby som si ju vedel zvýšiť. Keď budem ako podnikateľ niečo vyrábať či predávať a nebudem vôbec riešiť ochranu loga, názvu, sloganu, taktiež domény či ochranu výrobkov, tak sa horšie bojuje voči tým, ktorí falzifikáty vyrábajú. Ochranná známka by mala byť pre podnikateľa prvým a samozrejmým krokom k ochrane.

Kde končia naše osobné údaje?

Ďalšou diskutovanou témou je, či sa dá cez online trhoviská nakupovať aj bez toho, aby o zákazníkovi získavali osobné informácie?

Skôr nie, väčšina online trhovísk vyžaduje určité osobné údaje na uzatvorenie zmluvy, doručenie tovaru a platobné procesy. Väčšina online trhovísk neumožňuje anonymné nakupovanie. Ide o to, či online trhovisko rešpektuje právne predpisy a riadi sa nimi.

Európska komisia v poslednom období poslala čínskej spoločnosti Temu oficiálnu výzvu, aby jej boli poskytnuté informácie o tom, ako sú zaisťované opatrenia podľa nariadenia DSA. Je to cesta, kedy Európska komisia môže vyvíjať tlak na podnikateľov. Sú obavy, že mnohé subjekty zanedbávajú ochranu osobných údajov a existujú podozrenia, že ich aplikácie obsahujú kód, ktorý sleduje zákazníkov. Toto je závažné porušenie práv zákazníka.

Na podobné praktiky upozornila aj česká Národná agentúra pre kybernetickú a informačnú bezpečnosť, ktorá začala vyšetrovanie čínskeho internetového obchodu Temu a jeho mobilnej aplikácie. České úrady platformu upodozrievajú z rozsiahleho zhromažďovania citlivých osobných údajov používateľov a obáv z potenciálneho bezpečnostného rizika. Sú to oprávnené obavy?

Určite áno, je potrebné prešetriť podozrenie z existujúcich skrytých funkcií v aplikácii Temu, ktoré umožňujú neoprávnené zhromažďovanie údajov používateľov bez ich vedomia. Pokiaľ existuje aspoň teoretické riziko, je potrebné k tomu pristupovať zodpovedne.

Pomôže nastavenie získavania súhlasov či nastavenie cookies?

Nastavenie získavania súhlasov a správa súborov cookies môže určite pomôcť chrániť súkromie zákazníkov tým, že im poskytne ochranu nad tým, aké údaje sú o nich zhromažďované a akým spôsobom sa používajú. Zákazníci by mali starostlivo zvážiť, či a v akom rozsahu sa rozhodnú súhlas so spracovaním svojich údajov udeliť.

Ak by online trhoviská dodržiavali svoje povinnosti, tak by bolo možné na ich stránkach zakliknúť odmietnutie cookies – odmietnutie zberu dát, teda okrem tých nutných. Niektoré online trhoviská však zavádzajú takzvané „dark patterns“.

Čo to znamená?

Tie značne sťažujú spotrebiteľom možnosť slobodne sa rozhodnúť či udelia súhlas so spracúvaním ich osobných údajov. Problém je, že stránky často ani nemajú cookies lištu, čo je v rozpore s právom. Neumožnia tak návštevníkom stránky to odmietnuť. Potom sú aj prípady, v ktorých je cookies lišta schovaná alebo stránka sťažuje inými spôsobmi odmietnutie zberu údajov. To sú závadné jednania, ktoré sú protiprávne.

Robia podľa vás inštitúcie Európskej únie dosť, aby ochránili spotrebiteľov pred veľkými online gigantmi?

Myslím si, že zatiaľ boli aktívne hlavne voči platformám z USA. Myslím tým proti spoločnosti Google či Meta. Nie som si istý, či je takto aktívna je aj voči čínskym online trhoviskám. Posledné signály, aj napríklad spomínaný list Temu, ukazujú, že do ich hľadáčika sa postupne dostávajú a Európska komisia by v tom určite pokračovať mala.

Sú nekalé praktiky doménou len veľkých čínskych online trhovísk?

Takto zásadné nekalé praktiky sú hlavne u trhovísk z Číny. Z môjho pohľadu je ten rozsah nekalých praktík výrazne vyšší. Hlavne čo sa týka výroby a predaja napodobnenín či porušovania práv duševného vlastníctva. U európskych trhovísk sa stretávame skôr s problémom dodržiavania národných regulačných povinností.